- Ten chudák... skoro spadol...
- Na rovnej ceste...
Smejeme sa, dlho sa smejeme. Z očí nám tečú slzy, bolí brucho.
- Máme kontakty... - napodobňuje Petra.
Ďalší záchvat smiechu. Táto práca je naozaj zaujímavá. Kdesi som čítal, že ľudia, ktorí sa veľa smejú, majú dlhší život. Takže my asi budeme žiť večne.
- Chceš umrieť? - vážne napodobní Mišo a nahodí westernové oči.
Ďalší výbuch, už netreba hovoriť nič. Stačí sa pozrieť jeden na druhého a opäť sa smejeme.
Chlapci, chlapci. Úspech nepríde len tak, nezaklope na plece. Nepožiada ťa, aby si sa láskavo otočil a zobral ho do náruče. Hovno, hovno, zlatá rybka. Takto to nechodí. Najskôr treba na sebe makať. Nestačí len prísť do firmy, povedať pár tvrdých slov a zobrať si peniaze.
Dnes už svet funguje inak. Úplného blba a zbabelca nájdeš len ťažko. Treba si pestovať vystupovanie, chôdzu, prejav. Každodenne cvičiť pred zrkadlom. Je potrebné mať aspoň základ zo psychológie, vedieť odhadnúť ľudí, v správnom okamihu pritlačiť alebo sa stiahnuť. Ale v prvom rade chladnokrvne a bezohľadne klamať. Priamo do očí, bez najmenšieho zachvenia svalu v tvári.
V ten deň sme už neboli schopní súvislo uvažovať. Na druhý deň sme však nečakané prerušenie pracovnej nudy podrobne analyzovali.
- Ako nás našli? Sme mimo centra a podnikáme v tichosti – zamyslene začala Petra.
- To je pravda, ale na druhej strane sme úspešní. Pre mnoho závistlivých pohľadov až príliš. A úspech sa na Slovensku neodpúšťa.
- Teraz ste to vystihli. Závisť to je kľúčové slovo. Niekomu sme začali vadiť. Možno je za tým Geoprieskum. Tí ľudia sú úplne nekomunikatívni, takí, namyslení – analyzuje Petra.
- Namyslení a nekomunikatívni. Petra a to je tvoj osobný postreh?
- Áno, išla som na priateľskú návštevu a naschvál tam nik nebol.
- Nenamýšľaš si trochu?
- No dovoľ! Som žena a viem intuitívne vytušiť všeličo nekalé.
- Jáj prepáč, ten tvoj šiesty zmysel, Michal, kto to bol minule...
- Priekupník s pirátskymi cédečkami na parkovisku. Už si spomínaš? Petra ho identifikovala ako prezlečeného policajta, ktorý po nás ide. Skoro som mu zlomil ruku. Policajt to nebol, ale aspoň sme získali kvalitné cédečka odpoly zadarmo.
- Koľko ráz mi to ešte pripomeniete? Nikto nie je neomylný. Ani vy! Nehovorte, že ste všetky vaše kiksy na mňa len hrali.
- Nie. Každý robí chyby. Nemusíme sa vždy pretvarovať.
- Aspoň že si to uznáš.
- Dobre, ale spomeň si na toho chlapa na parkovisku...
- Ježiš, musíš stále vŕtať. S vami sa nedá normálne komunikovať.
- Takže sme tiež nekomunikatívni a takí namyslení, však? – pridá sa Mišo.
- Ešte aj ty? Bože, čo ja tu vlastne robím?
- Odpovieš si sama, alebo to necháš na nás? – navrhnem.
- Musíte si vždy robiť srandu? Občas mi pripadáte ako dokonale závislí na svojom egu a k tomu ešte aj vyšinutí.
- Ozaj, pokúsila si sa niekedy fúkať do papierového sáčku? Koľkokrát? Na prvú otázku je asi zbytočné odpovedať.
- Mali by ste si založiť divadlo. Kde budú hrať iba samé komédie. Pre ujov v bielych plášťoch a sestričky s milým úsmevom.
- Ozaj, Peťa, a už ti niekedy niekto povedal, že keď sa rozčuľuješ, tak ti to celkom pristane?
- Mišo, si somár.
Tak sa skončil náš prvý pokus o analýzu včerajšej návštevy. Nemáme žiadne zákazky, veselo vtipkujeme a uťahujeme si. Nevadí, ešte stále nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.
Druhý pokus nasledoval hneď po obede. Všetci sme dosýta napapaní, stále v dobrej nálade. Svet opäť vyzerá lepšie a dokonca vyšlo aj slnko.
- Už ste sa schladili?
- A ty?
- Tomáš, nezačínaj, k ničomu to nevedie.
- To sa ani nemôžem spýtať, ako ti chutilo?
- Nebyť tej irónie a vyrývania, dalo by sa s vami celkom dobre vychádzať.
- Ó aká obsahovo a duševne bohatá veta.
- Fajn, vidím, že vás to baví stále si zo mňa uťahovať, ale kedy sa konečne dostaneme k našej situácii?
- Máš pravdu, koniec vtipkovania. Neprehnali sme to včera? Tie reči o zmiznutí a odistená devina...
- Chcel si povedať: neprehnal som to?
- No, vlastne áno – priznávam s obavami.
- Myslím, že nie a chalani dostali aspoň poriadnu lekciu do života.
- To je pravda, ale môže nám to pokaziť povesť. Máme dobré meno a ak sa to roznesie a zákazníci si nás dajú do súvislosti s podsvetím... môžeme stratiť klientelu.
Mišo sa zamyslel:
- Na jednej strane čosi stratíme, ale na druhej môžeme veľa získať. Každý z naozaj veľkých podnikateľov je v niečom zapletený, v čomsi špinavom namočený. Takýto ľudia nevyznávajú podnikateľskú aktivitu, neveria na silu seriózneho podnikania, uznávajú len silu a moc a vedia ju veľmi dobre využívať. Nemajú trpezlivosť čakať na vymoženie pohľadávky zákonným postupom. A je tu ešte jedna skupina – zúfalci. Tí budú riskovať všetko, len aby zabránili bankrotu vlastnej firmy. Pre obidve skupine skupiny môžeme byť tým najefektívnejším riešením. To, že sme prejavili silu, sebavedomie a bezohľadnosť, môže byť najlepšia reklama, akú si v médiách nemôžeme zaplatiť.
- Presne cielená, oslovujúca tých čo má – súhlasím.
- Čo sa týka starých zákazníkov, nemusíme ich stratiť. Urobili sme na nich dobrý dojem, veria nám a určite sa priklonia na našu stranu. Nebudú veriť dvom otrhancom a prázdnym rečiam. Možno budú pochybovať, ale určite ocenia, že sme sa nedali zastrašiť.
- Uvidíme.
- Vyčkaj času, ako daňový neplatič basu.
- Petra, to nie je vtipné.
Až druhý pokus bol korunovaný úspechom. Rozanalyzovali sme situáciu, našli jej kladné stránky. Teraz nám zostáva len čakať, ako naše názory obstoja v konfrontácii s realitou. Vnútorná komunikácia vo firme je čoraz lepšia. Na druhý pokus. Naozaj sme pokročili, blížime sa míľovými skokmi k absolútnej efektívnosti a čistej forme zdieľania informácií. Ešte rok a budeme si vedieť čítať aj myšlienky.
Výsledok sa dostavil o dva dni. Vybrali sme sa večer posedieť do Anjela. Ten podnik má v sebe akési čaro. Len čo sa zotmie, sme priťahovaní jeho rozsvietenými oknami. Patríme k stálym a pravidelným zákazníkom. Stačí prísť a aj obsadený stôl je zrazu voľný, rezervovaný len pre nás. Sme naozaj obľúbení zákazníci, hlavne po tom, keď sme majiteľovi pomohli získať už rok odpísané peniaze.
Objednáme si a popíjame. Stávame sa súčasťou osobitnej barovej atmosféry, keď zvuky prestávajú byť anonymným šumom, ale rozoznávame útržky rozhovoru, registrujeme pocity ľudí. Pár zachytených viet sa mi zdá maximálne zaujímavých:
- To sú oni.
- Vedia nám pomôcť.
- Ešte ste to nepočuli? Včera mali výpalníci zlý deň, keď natrafili na nich. Veru neboja sa ani mafie.
Dokonca. Tak to som teda nečakal. Reči sa šíria priamo úmerne závisti a úspechu. Nečakaná reklama prináša nečakané výsledky. Tí výpalníci nám urobili dobrú službu. Podľa toho, akí boli vyplašení, museli narozprávať hory-doly. Podľa všetkého nemajú žiadne zázemie. Možno ich niekto najal. Ale kto? To sa asi nikdy nedozvieme. Dotyčný sa zjavne popálil a dal od nás ruky preč. Dúfajme, že navždy.
Medzitým rozhovor pri susednom stole pokračoval.
- Neviem, je to také neisté. Provízia nás môže položiť.
- Ak nič neurobíme, tak sa položíme tak či tak.
Urobili. Zdvihli sa a kráčajú k nášmu stolu. Konečne nový kšeft. Reklama prišla v najvhodnejšom čase. Niekto nás chcel potopiť a pritom nám pomohol opäť dýchať. To bude treba zapísať do análov firmy, ako ďalší príklad jej obrovskej životaschopnosti. Pozdravíme sa, bezchybne v súlade so spoločenskými pravidlami sa predstavíme a začneme obchodné rokovanie.
- Sme vám k službám páni, čo si prajete?
... pokračovanie zajtra ...
