Ja som to všetko videl aj s mojím dobrým kamarátom. Hrali sme sa neďaleko a bol čas už ísť domov , keď tu zrazu obrovská rana. Nás s Mikeom to odhodilo niekoľko metrov a videli sme obrovskú žiaru, ktorá nas úplne oslepila.
„Mike, Mike, vidíš to?“ Kričal som hlasno.
„Wáw, čo to je?“ Opýtal sa Mike, ktorý bol úplne mimo.
Rozhodli sme sa, že sa k tomu priblížime. Kedže okolo nebol nikto, tak sme mali väčšiu šancu, že niečo zbadáme. Ako sme sa priblížili, uvideli sme veľkú, priam obrovskú vec,ktorá sa z polovice podobala na tanier.Bol z polovice ponorený do zeme. Boli sme úplne blízko tej veci, ktorá zrejme havarovala.Zrazu som niečo začul..
„Počuješ to Mike?“ Spýtal som sa roztraseným hlasom.
Boli sme chvíľu ticho, keď tu zrazu opäť ten istý zvuk. Obaja sme počuli zreteľne zvuk podobný tomu, ako keby niekto nariekal a kričal. Po čase sme si uvedomili, že to vychádza z toho taniera, ktorý zrejme havaroval. Nevedeli sme čo si o tom máme myslieť, kedže nič také sme nikdy nevideli a bola to pre nás nová skúsenosť. Hneď sa mi ale vybavila spomienka, pri ktorej mi otec hovoril jednu príhodu, že keď pracoval pre americkú armádú niektoré veci, boli prísne tajné. Zaujímal sa o vesmír a bol na 100% presvedčený, že nie sme sami a že niekto nás určite navštevuje. Hovoril mi, že keď bol na služobnej ceste mimo mesta v jednej tajnej základni videl to, čo ho len ujistilo o tom, že sú veci, ktoré širšia verejnosť nemôže vidieť a samozrejme ani vedieť. Videl obrosvké dve lietajúce taniere a hovoril, že videl aj bytosti ako keby z inej planéty. Jeho kamarát, ktorý pracoval ako výskumník a technológ v tej základni mu povedal, že pohybujú sa tu bytosti, ktoré nie su odtiaľ. Pomáhajú nám vyvíjať to, čo my by sme neboli schopní ani za sto rokov.
„Tom, skryme sa, počuješ..Zobuď sa!“... Triasol so mnou Mike..
„Čo sa deje, čo robíš?..Práve som si spomenul, že...“
Ani som nedokončil a Mike ma ťahal preč, nedošlo mi, prečo. Až keď som začul nejaké autá a v pozadí som počul vrtuľník, ktorý sa blížil k tomu miestu. Kým som ja spomínal, tak sa niekto blížil k nám. Utekali sme čo najďalej. To miesto, kde sme sa hrali a kde sa to všetko stalo, sme poznali veľmi dobre, pretože každý deň sme tam trávili veľa času. Utekali sme preto na jedno miesto, kde nás nikto neuvidí, ale my uvidíme toho dosť. Bol to ako náš bunker, kde sme mali všetko možné. Dokonca aj ďalekohľady a tak sa naše šance, že niečo uvidíme zdvojnásobili. Usadili sme sa a pozorovali, čo sa bude diať. Videli sme, ako k tomu miestu prišla armáda. Ľudí, ktorí sa k tomu miestu chceli dostať nepustili. Odvádzali ich preč a bolo to príliš asi dôležité a tajné.
*pokračovanie*
Želaj si to, stále a vždy.
