Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(10)
k modrej oblohe,
nechal sa unášať vánkom
strieborných krídel
a letel k vziadelným hviezdam.
V korune oblakov
zhodil som putá
a dotýkal sa lúčov slnka.
Odraz mojích spomienok
zanechal som na mori,
ako pripomienku,
že sa vrátim.
Zaživa pochované,
srdce moje na púšti nechávam.
Posledný lúč slnka
moje
slzy prebúdza,
som na kolenách.
V očiach
vidim odlesk,
snívam.
Vzdialený hlas volá
moju dušu,
prosím o pomoc,
ešte raz začať
a nebyť pripravený.
Vlastný tieň ma obíjma,
šepká mi,
že život sa
vždy vráti.
Želaj si to, stále a vždy.
