Horizont

Niet miesta kde nedohodíš či nedovidíš.

Spútaný na odľahlom mieste,

Tvoje kroky rátajú padnuté skaly ktorých si sa dotkol.

Ozvena počuje tú bolesť, ktorú cítiš.

Pýtal si sa toľko krát, odpoveď si sa dozvedel vždy, len si zabudol, že niekto Ťa počúva.

Obzeráš ružovú oblohu na ktorej sa nájde to miesto po ktorom túžiš.

Pohľad nahor Ti pripomína všetko, len nie to, na čo myslíš.

Dotknúť sa neba rukami, pevne ho stisnúť,

to chvenie ťa dostáva do stavu, ktorý vytláča z Tvojich očí oceán.

Kvapky Ťa vedú a unášajú pretože pocit je to úplne nový.

Napĺňaš zem energiou a tá ťa vynáša hore.

Už to vidíš, áno je to to.

Je to začiatok úplne niečoho spútaného.

Vidíš to v diaľke a každým dňom chceš byť bližšie.

©︎ Marek Tocimák