Nekonečné Vedomie

v dráhe letu mával slzami
delfína.
Plietol dúhu srdcom
ako odkaz,
že sme nekoneční.
Ako oceán obíjmal
pláže hviezd.
Vstúpil do mesačných očí
s iskrou nádeje
písal do piesku
víziu lásky.
Pri pohľade
na vánok
vzdialených galaxií,
cítil most
dotknutých
duší.
Strácal sa v
hlbokom oceáne,
a
nárazom na skalistý
útes,
let motýľov
unieslo na krídlach
kvapky jeho odkazu,
že sme nesmrteľní.

Želaj si to, stále a vždy.

...Sme nekoneční. Sme nekonečné vedomie. Sme nesmrteľní. Nie sme fyzické telo...

Cítiš ranné hviezdy, ktoré letia v rytme tvojho volania? Ležíš len tak a pozeráš sa do očí?
Dotýkaš sa nočnej oblohy?
Taký je život, udržať ho v jednoduchosti.
Sme sila, ktorá je v každom.
Naveky Vekou.