Uvolni sa, dýchaj tu harmóniu, cítiš to?
Nechaj sa viesť, kráčaj ako keby si stál,
pozeraj sa, ako keby si splýval s tým čo vidíš,
dotýkaj sa, ako keby si bol vánok,
a ten pocit ťa unesie ďaleko.
V tom okamihu budeš lietať.
Pocítiš to...
Vidím v tvojích očiach mesto.
Je v ňom pohyb, ktorý vytvára
tie obrazky lásky a strachu.
Je v nom svetlo a tma, ktoré
vyjadrujú kto si.
Východ a západ slnka,
oblohu plnú hviezd.
Mrtvé ramená,ale aj rieky života,
les a púšť.
Dobro a zlo.
Všetko a zároveň nič.
Blížime sa k sebe, sme uvolnení,
je to chvenie, vibrácia celej bytosti.
Vidím tu iskru,je rozžhavená.
Nechávame sa viesť, je to plameň vášne,
je to ako náboj, ktorý nás zasiahne.
Pozeráme sa na seba a splynuli sme,
sme jeden pohľad,jedna myšlienka.
Vysielame rovnakú frekvenciu.
Sme jeden vánok, unášame sa.
Lietame v nekonečnej básni,
slov a pocitov.
Vo večnom spojení.
Odrazu spoznávame spolu,
že stačí to cítiť.
Že ta melódia vyhráva v každom okamihu.
Je to veľkolepý orchester emócii
a je dokonalý.
Je to dúha na ktorej vídíme to,
čo si želáme.
Želaj si to, stále a vždy.
