osvietia ťa na ceste a odvedú domov.
Tvoje ruky nikdy neucítia dotyk,
a nohy sa nikdy nedotknú zeme.
Sme v tom spoločne,
ako lístie na korune
spoločne rastieme
a padáme.
Pri pohľade na šíri oceán,
sa vynára naša láska,
ako vlna nás unáša,
sme blízko hviezd.
Nikdy sa nepustíme toho
pohľadu,
pretože nás vytvoril.
Nedeľná chladná noc
a my žijeme v ďalšej etape
života.
Ešte neodchádzaj,
snívali sme spoločne
ako spojit svet.
Naše kroky vedú len po jednej ceste,
spoločne sa spája križovatka v jeden bod,
a ak ťa stratím,
budeš tam.
Milióni očí ako zárodok v plameni,
lietajú a tancujú
a sú naveky vekou spolu.
Vytvorené z piesku, sa moje
telo stráca v zemi,
som len sen.
Pravá láska ťa unáša,
nad oblohou vidno tieň,
je to znamenie,
že hviezdy ta doviezli domov.
Želaj si to, stále a vždy.
Link na prvú časť: http://tocimak.blog.sme.sk/c/237964/Prava-laska.html
