Bola to vízia, alebo spomienka, ktorá ma volala. Tie oči v čiernom priestore nikdy nezaspia. Túžobne ma volajú. Je to pohľad, ako ďalšia výzva. Šíri sa to ako plameň, ktorý nemá konca. Zarezáva sa. Premenená na mačku, ukazuje tajomstvá. Tie gestá sú tak tajomné. Zvieraný vysoko na nebi vidím púšť. Vlny piesku stúpajú k hraniciam, ktoré nikdy neexistovali. Prepáč, takto to nikdy byť nemalo. Neviditeľný svet ma svoje plány. Je to vodopád bez rieky a steká k pobrežiu. Tancujúce tieňe nad hlavami miznúce v pozadí Veľkého Voza zastavujú tento úsek.
Nasledujem svoje stopy v mesačnom svetle. Vibrácie, počujete ma? Padám na kolená. Niečo sa blíži. Je to žiarivé. Na moje telo dopadá mrazivý chlad. Všetko ma svoj vlastný jedinečný tvar. Napnutý ako pavučina, ostávam nehybne stáť. Moje telo sa chveje. Obloha sa hýbe. Je to očakávaný príchod.
Strácam sa v hlbokom priestore. Všetko je tak farebné. Je to jazda na Saturnových prstencoch. Vytvorené z farby,zvuku a svetla sa moje telo vnára do kozmických vĺn. Je to oceán bez dna. Za mojím chrbtom mi sprievod motýlich vzducholodí šepká myšlienkou dotyku, že život túži po živote.
Lietajúce medúzy stracajúce sa vo vysokej tráve ovlažujú stromy, ktoré rastú vysoko k nebu a detský smiech pletie pestrofarebnú dúhu nad novým dňom.
Všetko je spojené so všetkým. Žiadna stopa nie je vymazaná a cestu, ktorú som poznal mám naveky vekou v sebe.
Želaj si to, stále a vždy
