Dovolil by som si klasifikovať túto úvahu skôr ako paródiu na spomenutý výrok o absencii komunikácie medzi týmito národmi. V prvom rade chcem podotknúť, že Slováci sú v SLOVANSKEJ jazykovej skupine. Maďari patria do UGROFÍNSKEJ jazykovej skupiny (nie som do tohto odborník, tak mi to prepáčte ak som sa pomýlil). Každopádne je nemožné aby Slovák rozumel Maďarovi a Maďar Slovákovi.
Spať k téme tohto blogu: ABSENCIA KOMUNIKÁCIE
Prednášajúci hovoril o čomsi úplne inom, takže nie je potrebné hľadieť na neho ako na šovinistu (moja pozn.).
Ako som už v anotácii spomenul, som pol na pol. Oba jazyky ovládam takmer rovnako a ani jeden z nich mi nie je cudzí. Podľa toho čo bolo na prednáške povedané by sa vo mne mal nachádzať akýsi vnútorný konflikt. Rozpor vo mne, o mne a so mnou na úrovni komunikácie. Nie je to hlúpe? Podľa mňa nie je vo mne žiaden konflikt – a ani netrpím ničím podobným. Prečo to nemôže byť aj na strane Slovenska a Maďarska. Veď koniec koncov sme všetci „len“ ľudia. Sme ľudia s malým ľ, ale o tom niekedy inokedy.
Dnešná prednáška mi dala do hlavy chrobáka o šovinizme, ktorým trpí Slovensko voči maďarskej komunite, voči Maďarom. Nechcem ich nijak obhajovať, ale nemyslím si, že argumenty o tom, že sme boli nimi utláčaní, sú na mieste.
Ja som príkladom toho, že sa dá žiť s dvomi jazykmi v tele. Nie je to o diskriminácii ani o krajnom nacionalizme. Je to len o stupidite, ktorou trpí veľa ľudí – nielen na Slovensku a nielen v otázke k maďarskej menšine. Možno som len taký ojedinelý prípad takéhoto kvázi vnútorného konfliktu. A možno som príkladom zbytočného a krajného nacionalizmu ... teraz keď sme si všetci rovní – aspoň čo sa týka Európy.
Prajem príjemné zamyslenie – a hlavne ľuďom, ktorí TRPIA krajným nacionalizmom a šovinizmom.
