Túto skvelú francúzsku šansonierku snáď ani netreba predstavovať. Vďaka jej silnému charakteristickému hlasu, búrlivej povahe a nie príliš šťastnému životu ju pozná celý svet. Jedno jej však nik nemôže uprieť. Zanechala za sebou skvelé umelecké dielo...
Edith Giovanna Gassion sa narodila v Paríži v roku 1915. Tí, ktorí sa o ňu trocha zaujímajú, vedia, že bola dcérou akrobata a pouličnej speváčky. Príliš sa teda o ňu nestarali a malá Edith sa s matkou, ktorá ju mimochodom celkom skoro opustila, potulovala ulicami Paríža.Neskôr vyrastala v nevestinci, ktorý viedla jej stará mama. Ako malá skoro oslepla.
Do dvadsiatky spievala na ulici. Bola to skutočne šťastná náhoda, keď na ňu narazil Louis Lepléé, ktorý jej vtedy ponúkol prvé angažmá a vymyslel jej umelecké meno - La Môme Piaf.Tu niekde začala jej cesta za obrovskou slávou. Tento pán ju zoznámil s mnohými dôležitými ľuďmi.Tak napríklad s Marguerite Monnot - jej celoživotnou skladateľkou a najmä s Raymondom Assom, ktorý sa Edith ujal po smrti Lepléého, z ktorej krátku chvíľu podozrievali aj Edith, ktorá s ním mala pekný, akoby otcovský vzťah.A práve Raymond Asso dostal Edith tam, kam patrila. Po Lepléého smrti to mala totiž dosť ťažké. Nemala úspech, každý si ju spájal s jeho vraždou.Asso ju učil techniky spevu. Učil ju ako sa správať, čo robiť. Pozmenil jej meno na Edih Piaf. Niečo vedela, no on z nej vybrúsil hviedzu najväčšej veľkosti. Veril v ňu a ak by nebolo jeho, Edith by sa zrejme nikdy nestala slávnou.Raymond mal známosti v svetoznámom kabarete A. B. C. Mal ambíciu dostať ju tam. Prehováral ich tak dlho, až pristúpili k tomu, aby Edith vystúpila. Spravili dobre. Toho večera sa do novín dostala správa "Na scéne A. B. C. sa zrodila hviezda. Edith Piaf". Od tej doby už len stúpala. V profesionálnom živote...
S jej súkromným životom a zdravotným stavom to už bolo bohužiaľ horšie. Od mala bola dosť chorľavá, no pod jej stav sa najviac podpísali autonehody, alkohol, cigarety a najmä závislosť na morfíne, ktorá začala práve po autonehode, keď mala vážne zlomeniny rebier. Morfín jej pichali kvôli bolestiam. Stala sa na ňom ale závislá.Neskôr to už išlo, ako sa povie, dolu kopcom. Reumatické bolesti, početné dávky morfia a z toho vyplývajúce abstinenčné príznaky, ktoré dávky len zvýšili.S milostným životom to taktiež nevyzeralo ružovo. I keď mala množstvo románikov a vzťahov, skutočne milovala len jediného muža Marcela Cerdana, ktorého vždy vyhlasovala ako najväčšiu a jedinú lásku svojho života. Bol to krátky ale intezívny vzťah. Marcel však mal manželku a tri deti. Bohužiaľ sa tento vzťah skončil tragicky. Marcel zahynul pri leteckej nehode, práve keď sa chystal navštíviť Edith.Tá sa z jeho smrti nikdy nespamätala a ako udáva jej sestra, zámerne sa začala ničiť.Momonka takisto hovorí, že ak by Marcel žil, bol by to vzťah na celý život a Edith by neumrela taká mladá.
Jej život bol plný vzostupov a pádov. Lásky a vášne. Najmä k spevu. Na otázku, bez čoho by nedokázala žiť, vždy odpovedala "Bez lásky a spevu!"Miloval ju Paríž, milovala ju Amerika. Bola to skutočne neobyčajná speváčka s neobyčajným hlasom a pevnou vôľou.Nekládla si servítku pred ústa a nie je tajomstvom že bola dosť vulgárna, no na druhej strane bola veľmi dobrosrdečná a štedrá a mnohým spevákom pomohla. Niektorí by sa bez nej neboli dostali nikam.Nič v svojom živote neľutovala. Na sklonku života to z posledných síl spieva v šansóne "Non, je ne regrette rien".Z posledných síl tiež spievala pár vystúpení, kedy bola taká slabá, že skolabovala priamo na javisku. Bola to skutočná dráma. Jednoducho hudbu milovala.Zomrela ako 47 - ročná, strápená životom a unavená chorobou 10. októbra 1963 na francúzskej Riviere.Jej telo bolo prevezené do Paríža, kde sa s ňou prišlo rozlúčiť toľko ľudí, že zablokovali celú dopravu. Každý smútil. Za právoplatnou kráľovnou šansónu.
