Kto by ju nebol poznal? Vlastným meno Carmen Farkašová - Čelková už pol storočia ohuruje svojím jedinečným altom a nenapodobiteľne dramatickou interpretáciou textu.
Už ako malá navštevovala hodiny baletnej prípravy Slovenského národného divadla a takisto sa učila hre na klavír. No ako sama hovorí, v tom čase to nebolo z lásky k umeniu. Bola vraj roztopašné a hyperaktívne dieťa a tak jej matka dúfala, že to bude spôsob ako si svoju prebytočnú energiu dokáže vybiť. Zároveň spomína, že cesta k spevu bola vraj čistá náhoda.
Po skončení strednej školy pracovala totiž ako úradníčka a po dokončení vysokej školy, dostala angažmá v Divadle Petra Jilemnického v Žiline. Tu vystupovala v činoherných roliach takmer päť sezón. Z divadla údajne odišla, vďaka ponuke kapelníka Juraja Belcerela. A tak, paradoxne sa skôr ako filmová a divadelná herečka presadila svojou neuveriteľnou interpretáciou šansónov. Boli to piesne domácich autorov, ako aj piesne z repertoáru Edith Piaf, Jacquesa Brela a mnohých ďalších. Podarilo sa. Kritiku aj publikum nadmieru zaujala! V zahraničí ju kritici nazývajú Veľkou dámou šansónu, Piaf z Prahy alebo aj Šansonierka so Slovanskou dušou.
Teraz má táto šansonierka skoro osemdesiat rokov a pred nedávnom nahrala "svoju poslednú štúdiovku", natrieskanú emóciami, Mlýnske kolo v srdci mém. Autorka hovorí, že je to vlastne splatenie dlhu vynikajúcim textárom, ktorí piesne na deske napísali priamo pre ňu. Je to akási plavba celým jej životom. Odraz jej spomienok a lások. Dielo, v ktorom sa stále pohráva so svojim neobyčajne čistým a silným hlasom, ktorý si publikum natoľko zamilovalo.
Tak sa táto dáma môže pyšne a s čistým svedomím nazývať Pani speváčkou. Jedno je však isté. V oblasti šansónu nemá táto úžasná osobnosť porovnateľnú konkurenciu.
