Keď sa na to spätne pozerám, s kabaretmi som rástla. S babkiným gramofónom, z ktorého stále zneli piesne Edith Piaf, Hany Hegerovej či Lucienne Boyer. A ja som obdivovala tie dokonale silné, vzrušené hlasy, ktoré sa pohrávali na vlnách melódií, pri ktorých som zabúdala dýchať. Túžila som byť ako ony. A nejako takto sa to začalo. Viete, slovo k slovu a čin k činu a ja som sa začala pokúšať napodobňovať "zvuky" z tých platní. Neskôr to už bola cestička umeleckou školou, súkromnou učiteľkou, kapelou až do teraz.
Šansón, liek na dušu
Je jedno, akého šansoniera/šansonierku si vyberiete a budete počúvať. Vždy rozpoznáte rozdiel medzi piesňou populárnou a šansónom.
Pretože kabaret je pohrávanie sa. Pohrávanie s ľudskými emóciami. Patrične sú k tomu prispôsobené aj piesne, ktoré kladú dôraz na dramatickú interpretáciu a dokonalú artikuláciu. Keďže skladba je doslova zhudobnenou básňou, ktorá má vyrozprávať určitý príbeh. Nie je síce na škodu, keď dokážete vyspievať hoci trojčiarkové Cé, no rozsah ako taký v tomto žánri nehrá veľkú úlohu. Dokonca by som povedala, že šansónom sa skôr hodia hlasy altové, príjemné na posluch a uvoľnené. Rezonujúce kvílenie je v tomto prípade skôr na škodu.
Čo sa týka textov, dostávame sa k jadru celej tejto parády. Práve text je dominantou takýchto skladieb. Často sa stane, že je tak mrazivo pravdivý, že sa človek skutočne zamyslí a pousmeje. Témy sa pohybujú zväčša okolo stratených či neopätovaných lások, spomienok, rán. Jednoducho o živote. A práve preto, ak sa započúvame do niektorých skladieb, šansón skutočne dokáže byť liekom na dušu.
Kráľovnou je Edith Piaf
Snáď najznámejšia osobnosť tohto žánru je práve Edith Piaf. Umelkyňa, ktorá sa narodila pouličnej speváčke a akrobatovi do dvadsiatich rokov spievala na ulici, pokiaľ ju neobjavil pán menom Louis Lepléé a ponúkol jej prvé angažmá.
Takto sa začal príbeh tohto „parížskeho vrabca", ktorý sa dostal na vrchol umeleckého uznania.
Jej život bol ako z románu. Ako raz niekto povedal „bol to román pre slúžky a pre ich bohaté panie".
Z jej repertoáru si môžeme pripomenúť úžasné skladby ako Milord, Padam padam či Non, je ne regrette rien. Práve v tejto skladbe sa vyznáva zo života a hovorí, že „nič neľutuje".
Bola to umelkyňa najvyšších radov, ktorá nikdy nezomrie, pretože umelec umrie vtedy, keď umrie jeho hudba....
Našou osobnou Edith je neuveriteľne famózna Pani Hana Hegerová. Šansóny v jej podaní sú rovnako skvostné a dych vyrážajúce.
Možno menej známa, ale taktiež skvelá šansonierka, ktorá stojí za povšimnutie bola Lucienne Boyer. Narodila sa v roku 1903 v Paríži. Pracovala ako príležitostná modelka a popri tom spievala v kabaretoch. Až raz dostala angažmá a začala spievať v popredných Parížskych divadlách už pod menom Lucienne Boyer.
Snáď najznámejšia skladba Lucienne je Parlez-moi d´amour.
Na záver by som už len chcela povedať, že tento žáner sa stal mojou láskou na prvý pohľad, pretože je priam nabitý emóciami a úžasnými melódiami, ktoré skutočne vedia chytiť za srdce.
