nostalgia s ovocnou príchuťou

Toto je rozprava o tom čo sa vo mne deje:
mierný a slaný vánok od mora veje,
ten chalan vedľa teba, stále hlúpo sa smeje,
tak ako to robil každý deň,
keď kupoval ovocný šalát, aby ťa videl.
Iba tak pred tebou stál ako peň,
nenabral odvahu osloviť ťa, dobre vedel,
ako z prehranej bitky pratal sa preč,
nesúc v rukách šalát ako meč,
vychutnával z neho každé sústo,
vyplnalo to v nom prázdne miesto.

Tým niekym som bol ja,
teraz už snád každý vie to,
tým prázdnym miestom inšpirácia bola,
no cesty späť k tebe nieto.

Je to už dlho čo som ťa skutočne videl,
útržky spomienok na teba dostávam na prídel.

S nostalgiou stratených letných večerov prichádzaš aj ty,
predstavujem si ťa po boku pod hviezdami na pláži,
nočná obloha je ako fosforujúca rosa na čiernej tráve,
ja nemohol som spustiť oči z tvojej tváre,
tmavé oči strácali sa v tme,
netušil som čo krátka chvíla s tebou vyvolá vo mne.


Si mojou múzou stratenou a znovu nájdenou,
nehorázne daleko vzdialenou.