Mama hotel, fenomén posledných rokov sa stále častejšie stáva jedným z riešení existenčnej otázky mladých ľudí nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Motívom, prečo sa neosamostatniť, môže byť buď pohodlnosť, resp. vypočítavosť, no v našich zemepisných šírkach je to skôr druhý motív, nedostatok finančných prostriedkov. V rebríčku tých, ktorí najdlhšie ostávajú u rodičov vedú zatiaľ Taliani.
Nesúhlasím s tvrdením, že všetci tí, čo aj po dvadsiatke bývajú s rodičmi, sú neschopní alebo rozmaznaní a pohodlní jedinci. Dnes je situácia taká, že mladý človek po skončení vysokej školy, keď nemá do 25 rokov, 5 rokov praxe a neovláda aspoň 2 jazyky, je na trhu práce takmer stratený. A tak tento mladý vyštudovaný človek spolu s armádou ďalších absolventov je nútený prijať prácu, ktorá vôbec nezodpovedá jeho vzdelaniu a schopnostiam, častokrát za smiešnu mzdu.
Východ krajiny je na tom podstatne horšie, takže mladí z východu húfne odchádzajú do hlavného mesta s vidinou lepšieho zárobku. Musia zažívať obrovské sklamanie, keď z platu 500 eur musia zaplatiť 200 len za bývanie. Pár dní po výplate teda na účte ostáva pár stovák eur a jesť treba.
Takto sa dá možno žiť alebo skôr prežívať zopár rokov, kým je človek mladý a plný energie, no ale aj tá postupne ubúda. Niet sa teda čomu diviť, že mladí sa do vlastného bývania nehrnú. Pomyslieť totiž na vlastné bývanie bez zadĺženia je čistá utópia. Systém síce ponúka možnosť získať tak potrebný kapitál, ale za akú cenu ?! Dlhovať banke najbližších tridsať rokov nie je nič lákavé. Obzvlášť keď práca nie je istá. Pri dnešnom trende zamestnávania na dohody, či dobu určitú je bremeno pôžičky či úveru naprosté šialenstvo.
1989 Začiatok konca
Hlavní aktéri novembra 89 si asi dnešok predstavovali inak. V súčasnosti považujem za stratenú generáciu všetkých tých, ktorí maturovali v roku 1989 do dnešných dní. Prečo? Pretože boli najviac oklamaní systémom. V čase maturity a vlastne prípravy do života boli pripravovaní na život v socialistickej spoločnosti. Spoliehali sa na to, že všetky sociálne výhody, ktorými disponovali ich rodičia budú dopriate aj im. Očakávali, že nájsť si zamestnanie nebude žiadny problém. Tí, ktorí sa dostali na vysokú školu, očakávali, že budú študovať zadarmo a pre blaho celej spoločnosti. Na to čo sa udialo o päť mesiacov neskôr neboli vôbec pripravení. Dodnes sa u nás žiadna demokracia nerozvinula. Tento hybrid, ktorý na Slovensku panuje je ťažké pomenovať. Na jednej strane sa hrá na demokraciu, na strane druhej sú predstaviteľmi tejto demokracie staré kádre, ktoré sa v priebehu pár týždňov rehabilitovali na presvedčených demokratov, ktorí neslúžia občanom tohto štátu ale zahraničnému kapitálu finančných skupín.
Generácia ľudí narodených po roku 1989, do ktorej teda spadám aj ja, je neustále udržovaná v akejsi hypnóze. V tej ju udržujú médiá, ktoré opäť vlastnia veľkí hráči. Politici nie sú dnes ničím iným ako bábkami v rukách finančníkov a magnátov, ktorí usmerňujú ich konanie. Navonok sa síce zdá, akoby naši zákonodarcovia konali výlučne podľa vlastného vedomia a svedomia. Spochybnite to ! Razom ste jeden z tých bláznov čo veria tzv. „konšpiračným teóriám“.
Slovensko 2020™ (J&T production)
V médiách pred pár dňami zaznela správa že Magistrát mesta Bratislava chce predať Kamenné námestie, resp. pozemky pod ním súkromnej developerskej spoločnosti. Slovenská republika by čoskoro mala stratiť štatút suverénneho štátu, nakoľko všetky strategické a pre chod krajiny dôležité podniky sú dávno v súkromných rukách. Predať sa dá takmer všetko. Zdá sa to ako sci-fi ? Na Slovensku nie.
Určite všetci vieme, že takto to ďalej nepôjde. Otázka však je, kto a kedy s tým skoncuje. Na otázku kto je odpoveď jednoznačná. My. Občania krajiny. Kedy sa tak stane je otázne.
