Mal som to naplánované už dlhší čas pred narodeninami, a už ani presne neviem prečo ma to napadlo. Nebudem idealizovať situáciu a preto priznávam, že som sa tešil aj tomu, že sa ulejem aspoň na pár hodín zo školy. Pomerne neinformovaný som sa ocitol v obrovskom areáli fakultnej nemocnice. Kým som však našiel dvere s označením Národná transfúzna služba, spravil som si kvalitnú prechádzku po nemocnici ... ale taký som ja, nie že by som sa rovno opýtal.
Prekvapilo ma hneď niekoľko vecí....Po prvé neobyčajne príjemný personál. Skutočne je tam veľmi príjemná atmosféra, spravia takmer všetko čo vám na očiach vidia, kávička, čajík je samozrejmosťou.
Okrem obvyklých formalít (je potrebné vyplniť dotazník kvôli možným infekciám a podobným záležitostiam) sa robí aj predbežný odber krvi (zisťovanie krvnej skupiny a základné testy) a samozrejme vyšetrenie. Potom si už spokojne môžete dať odobrať asi 400ml najvzácnejšej tekutiny. Ihla je síce troška odstrašujúco hrubá, ale dá sa to v pohode prežiť.
Čo je však podstatné....hovorí sa tomu darovanie krvi. Avšak keď som vyšiel z nemocnice, cítil som sa ja ako ten OBDAROVANÝ. Nečakal som to, ale každému z vás prajem takýto pocit. Neskôr som išiel do školy na obed, a keď sme potom s kamarátkou kráčali na autobusovú zástavku, vravela mi, že som dnes nejaký iný, radostný. Nevedela kde som bol, ale aj tak to na mne videla.... Nestojí to nič a predsa to znamená veľa.....podobne ako úsmev....
Nejaký ten čas už odvtedy ubehol, a mne sa podarilo stiahnuť ďalších dvoch ľudí .... neváhajte a pridajte sa k nám, nebudete ľutovať. Ak to znelo ako reklama, tak to je dobre, lebo to reklama bola.
