Keď som začal pracovať v Londýne ako záhradník, jedného marcového dňa ma kolega vysadil na zástavke Warwick Avenue, kde je taký vysoký špicatý kostol, tak blízko pri Little Venice a povedal, že odtiaľto sa najlepšie dostanem do North Finchley.
Vošiel som do zástavky metra, lebo som si myslel, že nejaký spoj ma určite musí efektívne previezť do môjej konečnej stanice Woodside Park. Odviezol som sa do South Kentonu, kde ma mal zobrať vlak. Keďže sa mi nepodarilo zistiť aký, vrátil som sa späť na Warwick Avenue, kde mi to za odmenu zobralo sedem libier- moja najdrahšia cesta metrom.
O pár dní na to, začala spievať o nej Duffy a ja som vedel, že to je správa od Teba, tak ako tá prvá;
Odvtedy som chodil cez Warwick Avenue každý deň, poznám celé okolie, každú ulicu, ale stále sa neviem vymotať z tej stanice...
ĽUTUJEM TO a už by som Ťa nikdy z náručia nepustil, keby si ma znova ľúbila!
Ani na chvíľu som neprestal
