Otázka dobra a zla je významná, zložitá a všeobsahujúca ako otázka zmyslu života. Jej archetypyckým prejavom je rozprávka.
Vo východnej filozofii je dokonalosť a harmónia zachytená v symbole Jin a Jang, ktorý je krútený pomocou energie Čchi. Tento symbol vystihuje úplne všetko a je prirovnateľný dokonca aj k celému ľudskému telu.
Raz mi môj nadriadený povedal, že harmónia by bola nuda. Malý princ to krásne vyjadril vo svojej básni, že kto stojí v strede a nedostane sa na pokraj, nezažije krásno umenia -emóciu. Tieto dve myšlienky hovoria o tom istom, len ten druhý to vyjadruje oveľa prístupnejšie.
Ja zdôrazňujem, že harmónia je rovnováha a v podstate priam neustála extáza. Ako keď stojíte v centrifuge v strede, nepôsobí na Vás tak silná odtredivá sila ako na kraji, ale v žiadnom prípade to neznamená, že sa netočíte. Každý z nás zažíva od malička silné emócie, nie sme od nich nijako oddelení a práve to o čo sa východná filozofia pokúšala, je dosiahnuť stav bez emócii. Akokoľvek zvláštne to môže znieť, neznamená to, že emócie prestanú existovať, len sa posunú do duchovnej sféry, kde s nimi vieme oveľa obozretnejšie narábať, tzn. nie pudovo!
Dobro a zlo, kde filozofický svet zvykne tvrdiť, že zlo je neprítomnosť dobra, že človek sa rodí zlý, dobrý, nepopísaný; že dobro neexistuje?! Kresťanský svet nás chce zbaviť zla, televízne správy nás chcú zahltiť zlom, rodičia ho deťom nechcú ukázať ?! Alebo ide skôr o zlo ktoré na nás vplýva z vonkajšieho prostredia?
Všade z toho vyvstváva najdôležitejšia otázka: Čo je dobro a zlo? (Pri zachovaní prvého Hippokratovho pravidla: NEUBLIŽUJ!) Sú to spojené nádoby, jedno bez druhého neexistuje, nevedeli by sme rozlíšiť jedno bez druhého, aj v dobrom úmysle je prítomnosť zla, ale to nie je zlé. Možno, že je to len zástupca sebectva snahou o prvenstvo.
Choroby sú zlo?! Prírodné katastrofy sú zlo?! Neštastné náhody sú zlo?! V takých prípadoch sa neveriaci začnú obracajú na Boha, že "kde je teraz?" a veriaci sa s tou istou otázkou od neho odvracajú.
V rozprávkach dobro víťazí nad zlom z pravidla jednohlasne. Že my nežijeme v rozprávke? A z čoho asi tak rozprávka vzišla? No, zo života! Všetky rozprávkové bytosti sú jedna, MY SAMI! Presne ako v snoch, sme všetky postavy.
Takže odpoveďou je, že dobro môžeme vidieť, ale konať sa ho musíme učiť. Pomocou prítomného zla sa dokážeme naučiť dobru, lebo inak nevieme či to, čo konáme je dobro, aj keď nám to môže pripadať správne. (podobnosť Buddhu)
Preto nebuďme zlí ani nešťastní ak sa nám udeje zlo, ale snažme sa to prekonať dobrom (nemusel to povedať iba Kristus:) Ak si uvedomíme, že sme konali zlo, priznajme si to, už to je začiatok konania dobra.
venované mojej mame a Barbore
