Usmievavá blondínka z vianočných trhov- preglgnuté očarenie

Včera podvečerer (o 17.30) som stál a jedol vynikajúcu placku (ten tučný ujo kuchár, ju volá tortillou, ale tá jeho je asi trikrát hrubšia) s klobáskou na vianočných trhoch pri fontáne z pravej strany od čokoládovne Maximilián. A zrazu sa predo mna zoradila taká skupinka dievčat, kde si bola aj Ty, držala si v každej ruke pohár a Tvoja nádherna pojašenosť Ti mykala celým telom, akoby si to ani neovládala, doslovne si lietala okolo kamarátok a spievala im Tichú noc do uška a Tvoj smiech mi chodil po chrbte a príjemne mrazil v tom teplom počasí. Chcel som Ti íst povedať, že budem rád ak aj mne budeš spievať s tým štebotavým hlasom Tichú noc a bude Ti do toho skákat smiech, len som mal plné ústa, toho dobrého žvanca a bol som zamrazený Tvojím zjavom. Potom som v akejsi nádeji, že Ťa tam ešte nájdem urobil krok okolo námestia a od tej chvíle Ťa mám už len v hlave, takže prosím Tvoje kamarátky, ak toto čítajú, nech Ťa určite ešte zoberú na trhy, alebo Ty ich, aby som Ťa stretol a svoju nevyužitú šancu na zoznámenie premenil.