"Hviezdne nebo nado mnou, morálny zákon vo mne!"
Známy to výrok ešte známejšieho filozofa, preto ho nepomenujem, aby som tým zdôraznil, že je oveľa dôležitejšie rozumieť významu výroku ako vedieť, kto ho vyslovil. Keby sme to aj vedeli, tak stále môžeme prísť k tomu, že to už vyslovili v predsokratovskom období, ako sa to často stáva.
"Etika je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá ľudským správaním, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy. Slovo etika pochádza z latinského etos, čo v preklade znamená zvyk, názor, charakter, spôsob myslenia. Etika je disciplínou praktickej filozofie. Etika je teoretické štúdium hodnôt a princípov, ktoré usmerňujú ľudské konanie v situáciách, keď je možný výber." zdroj wikipedia
Pod pojem etika patrí aj etiketa (súhrn pravidiel formálneho správania sa) a estetika (náuka o krásne).
Prečo o tom píšem? Lebo chcem, aby sme si uvedomili neviditeľný ale významný rozdiel medzi morálkou spomenutou vo výroku a etikou, spomenutou v definícii.
Morálka sú zákony určujúce spoločnosťou v ktorej žijeme, ktorým sa učíme, ktoré nás formujú, podľa ktorých sme neformálne aj formálne hodnotený.
Etika skúma morálku a zaoberá sa ľudským správaním, čo je ale oveľa podstatnejšie:
Etika je pojem, ktorý sa vnára oveľa hlbšie do našej podstaty, vyrastá z nás a je úplne nezávislá od nášho prostredia či kultúry. Je osobná a jedinečná, preto ju môžeme označiť aj pojmom svedomie. Je založená na princípe jemného rozhodovania, ktoré je nepostrehnuteľné a v konkrétnej chvíli, nemusí mať zjavný výsledok.
Etický princíp je to, čo osobnosť (jedinec) si pestuje sama v sebe od sebauvedomenia až po zánik vedomia!
Preto mám potrebu výrok Mr.Kanta z konca osvietenstva oživiť, ale zároveň rozvinúť, lebo všetko plynie a rozvíja sa.
"Hviezdne nebo nad nami, morálny zákon okolo nás a etický princíp vo mne!"
doplnené na základe diskusie:
Nuž, to čo si pestuje jedinec v samom sebe, môžeme skôr nazvať pojmom "mravnosť". Etika je, ako si správne napísal, teoretická disciplína zaoberajúca sa morálkou spoločnosti, ale aj mravnosťou jednotlivca. Taktiež svedomie súvisí skôr s mravnosťou (a teda s osobnosťou jednotlivca) ako s etikou (ako teoretickou disciplínou)
Etika je hodnotové uvažovanie a každé hodnotenie je možné iba porovnávaním, čiže existenciou viacerých subjektov správania sa, z ktorých časť vytvára normu a každý jednotlivec odklon od normy. Tým pádom nemôže byť etika nezávislá od prostredia ani od kultúry.
Podľa všetkého máš pravdu a aj keď si rozumieme, aj keď hovoríme o tom istom, význam pojmov je dôležitý, tak čo takto:"Mravnosť osobnosti ako základná jednotka morálky spoločnosti je základnym pilierom etického princípu a spätne, etický princíp je predpokladom morálky spoločnoti, ktorá sa skladá z vyspelosti mravnosti jednotlivcov." ? Tým pádom mravnosť je svedomie jednotlivca, morálka svedomie spoločnosti, etika je idea svedomia.
