Celé toto označovanie "moci" je v prvom rade veľmi prekonané, zakorenené, zneužívané, nepochopené, pomýlené. Moc vo význame, môcť rozhodovnia.
Nie v zmysle moci/sily- neoblomnosti, nedotknuteľnosti, ako si to spoločnosť a hlavne verejný služobníci (tí ktorí majú mandát od občanov, tých jediných spoluvlastníkov spoločenského zriadenia vo svojom vlastnom štáte), na zastupovaní v rozhodovaní, veľmi radi vykladajú.
Demokracia je založená na právnej rovnosti pred zákonom, kým sú opäť "len" všetci občania ako celok.
Žurnalistika je "IBA" nástroj na vykonávanie funkcie oboznamovania spoločnosti o činnosti týchto služobníkov. Žurnalistika je pre žurnalistu presne taký istý pracovný nástroj, ako pero, či zváračka na výroku zvarkov, či vŕtačka na dolovanie uhlia...
Žurnalista je človek, ktorý pracuje hlavne duševne, preto sedí oveľa viac v kaviarni, lebo pozývať si všetkých opýtaných domov nie je ani žurnalistovi po vôli. Neznamená to, že nepracuje v noci ako lekár na nočnej, či robotník v dieľni, neznamená to, že nepracuje cez deň, ako my všetci ostatní, neznamená to, že nepracuje 24hodinovky ako strážnici, neznamená to, že sa nenadrie toľko ako baník, pilot, podnikatel, upratovačka, záhradník, učiteľ, pekár, predavač, dokonca aj bedár!
Všetci musíme pracovať, lebo práca je prospešná! Všetci pracujeme na niečom, z čoho občianska spoločnosť má osoh (akokoľvek by Vám to chceli vyvrátiť)! Všetci pracujeme na niečom inom, lebo keby sme všetci zvárali len zvarky, na tatom aute by sme nikdy nejazdili! Všetci platíme dane, lebo to je investícia do nášho spoločného vlastníctva - štátu! Kto neplatí dane, je v prvom rade KOKOT, lebo vytvára podmienky na poškodenie spoločnosti, z ktorej sa chce následne vyčleniť a hneď potom podvodník. Taký človek je z biologickäho hladiska jediný parazit spoločnosti, nikto iný.
Žurnalista má povinnosť tázať sa na všetko, čo by zaujímalo aj "posledného" bedára na ulici, lebo aj ten si vyberá služobníka do úradu spravovateľa verejných vecí.
Žurnalista je prostredníkom medzi občanom ich služobníkmi v úrade, súčasnými spravovateľmi vecí verejných (rozumieme snáď významu tohto slova?!)
Žurnalista je dobrým žurnalistom ak sa vie dobre a správne pýtať. Žurnalista je v krajine s dobre spravovanými vecami verejnými štatistom, ktorý hodnotí sučasný stav a spisuje ho pre časy budúce. Žurnalista v krajine s pochybne spravovanými vecami je dobrým žurnalistom, ktorý sa snaží odhalovať pochybnosti aj za predpokladu, že objaví nezrovnalosti v spravovaní.
PRETO:
Ak si ktokoľvek v spoločnosti myslí, že žurnalista nemá právo, nárok, miesto, dôvod...má možnosť sa nevenovať žurnalistike a žiť si svoj život (rozumej, prispievať spoločnosti svojím dielom- aj toto slovo má hlboký význam v tomto spojení).
Ak si to myslí spravovateľ vecí verejných, zvolený služobník všetkých občanov, má právo sa vzdať svojho mandátu a prispievať svojím dielom v jeho vybranej profesii. Správa verejných vecí nie je poslanie, takže význam slova poslanec je vo význame doručovateľ, posol správ (od občanov). Správa vecí verejných nie je profesiou, takže očakávať za ňu zisk je hrubým pomýlením pojmov s dojmami.
Správa vecí verejných je služba, tak ako každá iná služba občanov verejnosti, kde iné sú plným právom uznávané ako poslania (učiteľ, lekár...) alebo ako profesie (čašník, kuchár, policajt, úradník, knihovník, údržbár, recepčný), ale správa vecí verejných je dobrovoľným prijatím zodpovednosti za správne vedenie vecí verejných s nárokom na plácu, presne ako ostatné výkony služieb v spoločnosti, ale bez nároku na obohatenie/ obohacovanie sa, presne ako spomenuté ostatné výkony služieb spoločnosti.
Ak sa spravovateľ vecí verejných z akéhokoľvek dôvodu odmieta vyjadriť zástupcovi občianskej spoločnosti- službu vykonávajúceho sprostredkovateľovi správ, stavia sa do tieňa, ktorý naň vrhá zlé svetlo podozdrenia z pochybného spravovania vecí verejných.
Takýto správca má byť preverený nezávislým orgánom službu konajúceho policajného zboru a následne oznámiť výsledok verejnosti.
Inak nenazývajme veci nepravými menami.
význam slova korupcia: rozvrat, poškodenie dát, nezákonnosť, úmysel, rozklad, skazenosť, pokriviť, skomoliť, znehodnotiť.
"Na to, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať." Roberto Kokaliňako
Pýtam sa, či už podal niekto trestné oznámenie na Róberta Kaliňáka za dôvodné podozdrenie z trestných činov marenia vyšetrovania, krivého obvinenia, ničenia dôkazových materiálov, možného snovania organizovanej zločineckej skupiny (podľa paragrafu 129, odsek 3), alebo sa čaká na mňa ?!
P.S. Všetkým žurnalistom: Už dávno sa jazykovedci prestali snažiť vysvetlovať nesprávne používanie oslovenia "pán minister". Žurnalista nie je Marylin Monroe, ktorá svojím umeleckým prednesom zaspievala k narodeninám prezidentovi.
Správny spôsob oslovenia je presne tak, ako keď o niekom len oboznamujeme v správe - prezident/ premiér/ minister/ poslanec. Takže správne oslovenie je minister Kaliňák alebo pán Kaliňák, prezident Kiska alebo Pán Kiska, akokoľvek neprirodzene to už našim ušiam (teda mysli, lebo uši sú tiež "len" náastroj).
Takisto ako nevoláme niekoho pán úradník, alebo pán kominár, pán inštalatér.
Výnimka potvrdzuje pravidlo. Pri oslovení váženej osobnosti sa toto oslovenie môže a v určitých prípadoch aj vžilo, ako napríklad pán doktor, pán učiteľ, pán inžinier, slovutný pán...
Čo sa deje s mysľami služobníkov, netrénovaných v etickom myslení/ konaní a oveľa viac krát tázaných/oslovovaných ako spomenuté skupiny služobníkov, neustálym nesprávnym oslovovaním sa im vytvára prirodzený dojem, pocit, že oni sú držitelia toho titulu, čo je veľmi nesprávne (môže byť až chorobné- patologické), lebo to nie je titul a je to len označenie pozície v organizácii, ani nie postavenia, lebo ani riaditeľ spoločnosti nie je vyššie postavený v porovnaní s kýmkoľvek pred zákonom. A následné poškodené prejavy v správaní sú už len dôsledok tohto slabšieho jedinca v uvedomovaní si vlastnej sebaúcty až po možný vznik a rozvoj narcizmu.
