Moja častá písomná chyba nepozornosti je jota /i/ v Nominatíve plurálu, ale viem ako to má byť správne. Napadla MA namiesto MI myšlienka nie je nespisovne, je to tzv. hyperkorekcia, pretože existuje aj toto významové spojenie, preto to stačí z kontextu pochopiť.
Mojím zámerom je teraz poukázanie na pravopisnú chybu, ktorá je priam hyperbolicky exponovaná (vypuklá; jednoducho ju je vidieť všade, aj v knihách/ nielen na pútačoch, či v novinách.
Predložka K/Ku
jediný prípad písania predložky ku je správny v spojení "ku mne" všetky ostatné spojenia sú gramaticky správne s predložkou k napr. k nám, k mačke, k peci, k dverám, k telefónu, k susedom, k stromu, k autu...
Samozrejme okrem slov, ktoré začínajú písmenom g,k: ku krave, ku gunárovi, ku kačke, ku kamere...
Samorejme, že tam nevzniká spodobovanie, takže vyslovujeme neznelo "ku", nie znelo "gu".
Druhá chyba, ktorá ma škrie, keď ju vidím je časované sloveso môcť v jeho prítomnom priebehovom čase v tvare môže.
Sloveso môže
je koreňom slova, preto je nespisovné a zároveň umelé skracovanie slovesa v pluráli na tvar "môžme" nemá opodstatnenie, preto ho nechávame v jeho správnom tvare môžeme
No a samozrejme nekonečná téma o tzv. nesklonných slovách typu IKEA. Slogan pri príchode znie: Vitajte v IKEA. Je taký veľký problém pre obchodný reťazec použiť schodnú cestu Víta Vás IKEA?
Ja viem, viem, teraz si väčšina z vás povie, že aj tak sú to len drísty, ale najlepšia obrana je útok. ;P
Ak zastávate teóriu nesklonných slov, prosím, keď nabudúce pôjdete nakupovať tak hovorte svojím rodinným príslušníkom, že idete do Tesco, či Lidl, či Billa, namiesto ich správneho vyskloňovania vo vete a nechajte, nech sa na Vás dobre pobavia.
A posledné, ale tak isto dôležité: V spisovnej slovenčine máme pravidlo mäkkých slabík de, te, ne, le, di, ti, ni, li...takže bez hanby ich správne používajte v slovách Tesco, Lidl, či Dell.
Pekný deň
