"Lidi bdete" je výrok veľkého významu! Hovorí o tom, aby sme nespali za dňa, aby sme boli bdelí, vedomí, vnímaví si svojej dennej skutočnosti, v každom okamihu nášho myslenia, rozhodovania a konania.
Egon Bondy to vystihol úplne presne a bez strachu:"Kapitalizmus vytváraním radu nezamestnaných, vykorisťuje rad zamestnaných!"
O čo ide? Keď chodíme ráno do práce, koľkí z nás si podskočia, aby pridali do kroku, lebo sa už nevedia dočkať, až tam budú? (verte mi, že je to možné) Tzv.drvivá väčšina pracujúcich ľudí na tomto svete sa denne zaradí do mašinérie výroby a služieb (Zástupy modrých a bielych golierov) ako súčiastka stroja, ktorá má svoju únavu materiálu a v prípade jej presiahnutia je nahradená.
Čo z toho vyplýva? Oželieme naše vnímanie, naše vedomie, len aby sme ten tlak vydržali. Inak; vďaka vzniknutej únave prijímame čo nám predložia naše "autority" a v domnení, že je to tak ako vravia, to ďalej ani nechceme riešiť.
Príkladov je mnoho, ale za všetky som vybral troch zasvätencov, ktorý hľadajú odpovede a riešenia na vznikajúci masívny problém:
Carl Gustav Jung, Mandaly. Obrazy nevedomé
"Tempo vývoja vedomia vo vede a v technike bolo príliš rýchle a zanechalo nevedomie, ktoré už nezmohlo držať kork, ďaleko za sebou, a tým ho zatlačilo do obrannej pozície, ktorá sa prejavuje vo všeobecnej vôli k ničeniu. Politické a sociálne -izmy našej doby kážu síce všetky možné ideály, sledujú však pod touto maskou svoj cieľ- znížiť úroveň našej kultúry tým, že omedzia, prípadne úplne znemožnia možnosti individuálneho vývoja. Robia to z časti tak, že vytvárajú terorom ovládaný chaos, teda primitívny stav, čo poskytuje iba možnosť holého života, stav, ktorý predčí najhoršie časy "temného" stredoveku. Zostáva vyčkať, či zo skúsenosti ponižujúceho otroctva niekedy vzíde vzrastajúca požiadavka duchovnej slobody.
Kolektívne nie je možné tento problém vyriešiť!: masa sa nezmení, pokiaľ sa nezmení jednotlivec. Pritom mu nemôže byť vnútené ani zdanlivo najlepšie riešenie, pretože dobré je iba vtedy, keď sa v indivíduu spojí s prirodzeným procesom vývoja. Preto je beznadejným počínaním zameriavať sa na kolektívne recepty a opatrenia. Zlepšenie všeobecného zla začína pri jednotlivcovi, a to iba vtedy, keď volá k zodpovednosti seba, nie druhých. To je ale možné iba tam, kde je sloboda, nie pod násilnou vládou, či už je vykonávaná samozvaným alebo lúzou dosadeným tyranom.
Ako môže byť najmladšie vedomie, ktoré sa dostalo tak ďaleko dopredu, opäť spojené s najstarším nevedomím, ktoré zostalo pozadu? Najstaršia zo všetkého je inštiktívna základňa. Kto prehliada inštinkty, premôžu ho zo zálohy, a kto sa sám nevie ponížiť, bude ponížený, a pritom zároveň stratí aj slobodu, svoje najcennejšie dobro.
Pozri sa na výraz človeka, ktorý je hneď zlostný, hneď zas smutný, hneď na to veselý a opäť hašterivý a zase mierny...Vidíš, ako si tento človek myslí, že je jedným, (ale) nie je jedným, objavuje sa v ňom toľko osôb ako spôsobov chovania, pretože aj podľa Písma ´insipiens sicut luna mutatur´, pošetilec sa mení ako mesiac...Nepremenný je Boh, a preto je nazývaný Jedným, pretože sa nemení. Tak je takisto spravodlivý následovník Boha (imitator Dei iustus), ktorý je stvorený podľa obrazu Božieho, nazývaný Jeden a on sám (unus et ipse), dospeje k Dokonalému, pretože i on sám, keď bude stáť na vrchole cnosti sa (už) nebude meniť, ale zostane navždy Jedným. Lebo každý, pokiaľ zotrváva v zlosti, je rozdelený v mnoho a rozstrúsený v rozmanitosti. A pokiaľ zotrváva v mnohých zlobách iných, nemôže byť nazývaný Jedným.
Keď prenikneme trochu hlbšie pod povrch duše, narazíme na historické vrstvy, ktoré nie sú mŕtvy prach, ale v každom človeku ďalej pôsobia a žijú, a v takej miere, o nej si pravdepodobne podľa dnešného stavu svojho poznania ešte nie sme schopný urobiť správny obraz."
Ján Ámos Komenský, Pansofia (Vševeda)
"Ludská prirodzenosť je dobrá, ale treba ju vychovávať a výchova je postupným procesom, ktorý sa uskutočňuje v celom historickom vývoji ľudstva. Odstrániť narušenie, neznamená vrátiť sa k primitívnemu stavu, ale je zárukou zdravého rastu.
Tak ako je sama podstata sveta v ustavičnom pohybe, ľudská prirodzenosť sa neformuje len fylogeneticky, počas celého vývoja ľudstva, ale aj počas každého individuálneho života, podobne aj procesy, ktoré dnes označujeme termínmi verejná osveta, sebavzdelávanie, životospráva, kultúra musia byť neustále rozvíjané.
Vo výchove treba postupovať skôr presviedčaním, ako autoritatívnymi prostriedkami, skôr pokojným vysvetľovaním ako strohým filozofovaním. Treba poúčať, a nie ponižovať. Vedenie je ohľaduplná, a nie násilná činnosť. Koho chceme viesť, toho nezrážame na kolená ani ho nevlečieme po zemi, ale podajúc mu ruku, pozorne ho vedieme alebo idúc vpredu lákame ho, aby nás nasledoval."
Ján Lajčiak, Slovensko a kultúra
"Chyba je, že po dosiahnutí istého postavenia, ktoré zabezpečuje existenciu, u mnohých nastáva útlm. Proti falošnej domnienke, že škola, či stredná, či vyššia poskytne všetko, treba všemožne bojovať. Touto domnienkou nejeden inteligent uspáva svojho ducha. Drží sa pritom hesla: len poskladať skúšky a obdržať diplom. A tým býva u mnohých vedecká vzdelanosť zavŕšená. Následky toho sú: zmalátnenosť a ľahostajnosť. Liekom proti tejto zmalátnenosti je práca, určitému cieľu slúžiaca práca....Práca regulovaná, práca systematická....Duševná práca má slúžiť dvom veľkým cieľom: sebavzdelávaniu a vzdelávaniu iných....´Sudavit et arsit´(Namáhal sa a zahorel) je nevyhnutnou podmienkou každého pokroku, napredovania. Aby nové idey vznikli a aby sa uplatnili, potrebná je nielen originalita duchov, ale i vnímavosť, zmysel pre ne v širších vrstvách ľudu."
Tvorba umenia a vzdelávanie je uvedomelá koncentrácia, ktorá nás zreáľňuje do prežívanej chvíle, vystavuje nás do prievanu skutočnosti a strháva nám záves z popred očí, ktorý nám tam vešia dnešný svet
Bdelé vedomie je umením!
