Dlho som sa snažil presviedčať ľudí, o ktorých viem, že chcú voliť Republiku, aby to tak neurobili, nemôžu predsa dať hlas fašistickej strane. Zistil som, že moja snaha je veľmi kontraproduktívna, čím viac sa snažím argumentovať proti Republike, tým viac sa prehĺbuje hodnotová a ideologická priepasť medzi nami. Možno by som sa mal snažiť pochopiť toho voliča, namiesto toho, aby som sa ho snažil zmeniť a dostať na moju stranu.
Je demokracia. Každý má právo dať hlas, komu len chce. Môžem s tým nesúhlasiť, ale povedať, že moja voľba je tá správna a tvoja je tá nesprávna je príliš krátkozraké. Ľudia si volia strany, ktoré sú k nim hodnotovo najbližšie a pozerajú sa na svet z rovnakej perspektívy.
Ak je tu človek, ktorý inklinuje k fašizmu, je xenofóbny, homofóbny, nesúhlasí demokratickými princípmi, tak potom taký človek má len dve možnosti, voliť Republiku alebo ĽSNS. Taký človek má tiež právo na to, aby ho niekto zastupoval v parlamente, je predsa demokracia, Ak takýchto ľudí je na Slovensku 200 tisíc, tak títo ľudia majú právo, aby ich strana adekvátne reprezentovala. Ak takýchto ľudí je 200 tisíc, tak najlepšie čo môžu spraviť, je voliť Republiku. Republika sa dostane do parlamentu s desiatimi percentami, a títo ľudia budú spokojní, bude ich zastupovať strana s rovnakými hodnotami a svetonázorom.
