Začneme trošku zoširoka, geograficky komplikovanejšie, možno trošku nudne, ale pre celkové objasnenie je to žiaduce. Šípska Fatra spája územie Malej a Veľkej Fatry. Malá Fatra (svojou Krivánskou časťou) hraničí so Šípskou na severe, Veľká Fatra s ňou susedí na juhu. Pre lepšiu orientáciu, Šípska Fatra sa rozprestiera na území okresov Dolný Kubín a Ružomberok. Na úseku medzi Šútovom a Ľubochňou rozdeľuje Šípsku Fatru na dve časti rieka Váh. Južnejšie položenej dominuje Kopa (1 187 m n. m.). Zo železničnej stanice v Ľubochni vychádza (resp. končí, záleží od toho, odkiaľ ideme) červeno značená, zhruba 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála. Severnejšie položenej časti Šípskej Fatry dominuje vrch Šíp (1 143 m n. m.). A práve ten sme navštívili.
Šíp, ktorému sa hovorí aj skalný strážca Oravy a Liptova, sa zaraďuje do oblasti Veľkej Fatry, podoblasť Šípska Fatra, ale ako národná prírodná rezervácia patrí do ochranného pásma Národného parku Malá Fatra. Vrch Šíp je vlastne kopec s viacerými vrcholmi, jedným z nich je spomínaný Šíp (1 170 m n. m., ktorý býva označený aj ako Predný Šíp alebo Prostredný Šíp) a druhým je vrchol na Zadnom Šípe (1 142,7 m n. m.). Tretím, turisticky neprístupným vrcholom, je Žaškovský Šíp. Toľko z geograficko-faktografických skutočností.
Našu túru sme začali v obci Stankovany. Zaparkovali sme neďaleko železničnej stanice, prešli sme priecestím, vstúpili do hory a zamierili do Škútovej doliny. Cesta bola vymytá od topiaceho sa snehu. Kráčali sme hlbšie do lesa, stúpali, až sme prišli na rozľahlú lúku do Žaškovského sedla.
Odtiaľ je to na skok do dediny Žaškov, ale cesta odtiaľ je neznačkovaná, poznajú ju len miestni. My sme pokračovali ďalej v stúpaní, prekročili sme hranicu Národnej prírodnej rezervácie Šíp a naberali sme výšku. Pokračovali sme po hrebeni, naokolo horské lúky v objatí hôr. Prišli sme k skalnému bralu, odkiaľ sa dá kráčať ďalej, alebo malou odbočkou zísť zo značenej cesty a ísť ku skalnej ľadovej jaskyni. Jaskyňa sa nachádza sa cestou na vrchol Zadného Šípu, trošku bokom od chodníčka, ale oplatí sa tam pozrieť. V skalách je vymytý otvor, ako keby okno. Neskutočne fotogenické miesto. Človek je akoby v skalnom výklenku, pripomínajúcom vstup do jaskyne a odtiaľ, cez okno, sa pozerá na okolité kopce.
Kráčali sme ďalej po hrebeni a dorazili sme na Šíp.
Zo samotného vrcholu sa možno kochať výhľadmi na Veľký Choč, Nízke aj Vysoké Tatry, na Veľkú Fatru, údolie Váhu, na Kopu aj Zadný Šíp, na ktorom je vztýčený drevený kríž. Vydali sme sa ďalej chodníkom smerom na Zadný Šíp. Zrazu sa nám otvoril výhľad aj na sever, na krásnu Malú Fatru s jej úžasným Veľkým Rozsutcom a Stohom. Neskutočné výhľady. Prešli sme cez skaly a boli sme na Zadnom Šípe. Na ňom sa týči vysoký kríž, na mieste, kde stál starší, ktorý bol zničený po víchrici v roku 2005.
Vrchol ponúka výhľad na Kraľoviansky meander. Dlho sme sa nezdržali a pokračovali sme ďalej. To už bola ale iná káva – prudké dlhé klesanie preverilo naše kolená. Náročné to bolo o to viac, že sme pri klesaní išli úsekmi, ktoré boli husto posypané drobnými konármi, listami a pod nimi tvrdý zľadovatený sneh. Každý krok sme merali po centimetroch... hrozilo nám pošmyknutie na konároch, na listoch, aj na ľade. Ale dali sme to bez ujmy na zdraví.
Po asi hodine klesania sme sa ocitli v úplne inom svete, ako keby sme vošli do iného časopriestoru. Okolo nás sa, pod úpätím majestátneho Šípu a v pozadí vystupujúceho Veľkého Rozsutca, otvorila široká lúka a na nej, uprostred toho všetkého, nás privítala priam rozprávková krajina s roztrúsenými opustenými horalskými drevenicami – osada Podšíp.
Svojim výzorom pripomína staré humná vo Vlkolínci, s tým rozdielom, že nemá žiadneho obyvateľa. Posledný občan s trvalým pobytom opustil obec v polovici 50. rokov 20. storočia. Celková atmosféra bola umocnená mohutným vápencovým vrchom Šíp, ktorý sa vypínal rovno nad osadou.
Vďaka priam panenskej, turistikou nedotknutej prírode, v okolí Podšípu, ale aj v celej Šípskej Fatre rastú kvety, ktoré inde vo Veľkej Fatre už nenájdeme.
Výstup na Šíp je jedinečný a príťažlivý. Táto výrazná krajinná dominanta zaujme bizarnosťou vrcholových dolomitových brál, fantastickými výhľadmi do doliny Váhu aj Oravy a v neposlednom rade poteší turistu aj pohľad na zoskupenie dreveníc tvoriacich osadu Podšíp. Túru sme si užili o to viac, o čo menej turistov sme tam stretli. Za celý deň sme míňali len siedmich. Krásny deň na horách, paráda.
Okruh: Stankovany – Žaškovské sedlo (790 m n. m.) – ľadová jaskyňa v Šípe (známa aj ako Jaskyňa v Šípe pri Žaškove – 719 m n. m.) – Šíp (1 170 m n. m.) – Zadný Šíp (1 143 m n. m.) – Podšíp (760 m n. m.) – Rybka (439 m n. m.) – Stankovany.
