Olympijský projekt mal pôvodný rozpočet okolo dva a pol miliardy libier. Konečná suma sa podľa odhadov vyšplhala na viac ako desaťnásobok. Ako project manager môžem zodpovedne povedať, že keby sa mi pod rukami projekt desaťnásobne predražil, tak už dávno leziem po kanáloch. Keď ale platia daňoví poplatníci, pravidlá neplatia. Samozrejme tých sa nikto na nič nepýtal. Elity rozhodli, zadĺžili mesto aj celú krajinu a nechajú ich to zaplatiť v budúcnosti aj s úrokmi. Prínosy? Neanalyzované. Aspoň, že nepočuť bežné kaleráby o “pritiahnutí pozornosti”, keďže ťažko na svete nájsť turisticky príťažlivejšie mesto ako Londýn. Čo bude so stavbami a infraštruktúrou vybudovanou špeciálne pre hry? Skončia opustené, nevyužité a burinou obrastené rovnako ako tie grécke? Neexistuje dôvod predpokladať opak, inak by ich už dávno postavil nejaký súkromník a nechal si za ich používanie platiť.
So sondou Curiosity je to podobné. Účtovne projekt stál dve a pol miliardy dolárov. V skutočnosti je to pravdepodobne omnoho viac, keďže sa administratívny aj technologický overhead dá ľahko rozliať do celkového takmer dvadsať miliardového budgetu NASA. A to v čase, kedy sú Spojené Štáty pred bankrotom a/alebo stagfláciou. Prínosy samozrejme rovnako nevyhodnotené okrem štandardných floskúl o nových technológiách a nevyčísliteľnosti objavovania vesmíru. Argumenty o tom, že by sa firmy do takéhoto dobrodružstva nepustili a preto musí iniciatívu prevziať vláda a zaplatiť daňoví poplatníci neobstoja z niekoľkých dôvodov. Za prvé, vlády najväčších krajín sveta si už dávno vesmírne preteky monopolizovali, takže ťažko existuje priestor pre súkromné firmy, aby súťažili s prakticky neobmedzenými zdrojmi štátnych rozpočtov. Za druhé, napríklad farmaceutické firmy dnes investujú omnoho väčšie sumy do výskumu a vývoja a robia to v prevažnej miere v Spojených Štátoch, kde je podiel štátu na zdravotnej starostlivosti výrazne menší ako v Európe. Za tretie, nikto by nemal arbitrárne rozhodovať, aké projekty majú zmysel, keď za ne nenesie žiadnu finančnú ani osobnú zodpovednosť a mať moc na ne kradnúť peniaze iným. A nakoniec za štvrté, v USA je dostatok multimiliardárských geekov, ktorí by nepochybne dokázali a chceli takýto projekt zafinancovať, keby im štát nebral obrovské sumy na daniach, aby ho potom s patričnou neefektivitou vykonával sám.
V oboch prípadoch je základný problém rovnaký - neexistuje žiadna priama zodpovednosť ani finančné zainterestovanie súkromných investorov a teda žiadna motivácia na objektívne vyhodnotenie prínosov. Oba projekty platí nedobrovoľne anonymná masa a rozhodujú o nich elity, ktoré tak nemajú žiadny záujem na ich efektivite a už vôbec nie návratnosti, zato ich radi využijú na vlastné pí-ár. Cieľom nemá byť “dostať sa na Mars”, pretože to samotné nám nič neprináša a ak áno, mali by to financovať tí, ktorí sa s tým cieľom stotožňujú. Ak sú cieľom nové technológie, suroviny alebo znalosti, je súkromný sektor omnoho efektívnejší v ich dostahovaní tak ako vo všetkých iných odvetviach, ak mu zdroje neukradne štát.
Na záver jedna osobná. Drahí moji kamaráti. Ak nenecháte na Ficovi nitku suchú za predražené diaľnice a zároveň obhajuje takéto rozhadzovanie, pretože máte pocit, že Vaše ciele sú vznešenejšie, prejavuje rovnakú nezodpovednosť a aroganciu. Fakt, že pozeráte NASA channel Vám nedáva o nič väčšie právo pýtať na to peniaze od iných rovnako ako niekomu, kto pozerá telenovely a podvádza s dávkami alebo Širokému na jeho helipad. Podľa rovnakej logiky by som ja mal pýtať štátne dotácie na veľkú cenu Formuly 1 na Slovensku a mohol by som pravdivo argumentovať vymoženosťami, ktoré prináša do sériovo vyrábaných áut. Ak sa nepovznesieme nad svoje osobné preferencie a túžbu arbitrárne rozhodovať čo je užitočné a čo nie bez toho, aby sme za takéto rozhodnutie niesli skutočnú zodpovednosť, sme iba ďalší sociálni inžinieri čakajúci na moc svoje vízie na úkor a účet ostatných aplikovať.
