Súhlasiť so zákazom fajčenia znamená súhlasiť s Ficom... tak trochu

Podporovatelia takéhoto zákazu vychádzajú zo zafixovanej predstavy, že reštaurácie sú tu odjakživa, sú takou samozrejmosťou, až získali pocit diktovať ich majiteľom, za akých okolností majú služby ponúkať. Podľa mňa veľmi trefný argument ponúka Liberální Institut vo svojej štúdii o zákaze fajčenia . Vychádzajme zo situácie, že tu žiadne reštaurácie nie sú, že sa všetci stravujeme doma, nakupujeme, varíme, upratujeme po sebe. Keď tu niekto v takejto situácii otvorí reštauráciu a ponúkne nám možnosť sa v nej najesť bez týchto starostí za úplatu, ale povolí v nej fajčenie, tak napriek tejto podmienke ide o objektívne zlepšenie našej situácie, keďže nám ponúkol službu, ktorú sme nemali. Pravidlá, ktoré v nej určil, môžeme a nemusíme akceptovať, ale ich neakceptovaním o nič neprichádzame, stále nám zostávajú predchádzajúce možnosti, kým ich akceptovaním ďalšie možnosti získavame. Ako môžeme napriek tomu tvrdiť, že je nám škodené a dožadovať sa nápravy tohto stavu? Dodatočný argument, že takto by mohol majiteľ povoliť vnútri krčmy strieľať po sebe ostrými neobstojí, lebo to je - na rozdiel od fajčenia - nelegálne kedykoľvek a kdekoľvek. Nefajčiari dokážu omielať to svoje o tom, ako sú nútení dýchať smradľavý a im škodlivý dym nepripúšťajúc fakt, že sú dobrovoľne v priestoroch, ktoré im nepatria a nemajú teda právo na nich diktovať pravidlá, že ich nikto k stoličke nepriviazal a nefúka im dym do tváre, ale že sa môžu sami rozhodnúť, či využijú ponúkanú službu za vopred stanovených podmienok.

Ďalší argument v prospech zákazu je ochrana práv zamestnancov, pritom ide o to isté v bledomodrom. To nie sú analytičky v bankovom open-space, kde im partička adminov začala fajčiť z druhej strany uličky v rozpore s vnútornými pravidlami firmy, na ktoré sa odvoláva pracovná zmluva. Tí barmani idú do toho zamestnania s vedomím, že sa v ňom fajčiť bude, ak práve nešli pracovať do nefajčiarskeho podniku a môžeme predpokladať, že za to dostávajú nejakú kompenzáciu. A ak sú nefajčiari tak skalopevne presvedčení o nebezpečnosti pasívneho fajčenia, tak by v ich logike malo byť zakázané aj to aktívne a predaj tabakových výrobkov vôbec, lebo ten barman sa mu nevystavuje o nič menej dobrovoľne ako aktívny fajčiar, len to robí sprostredkovane.

A pri položarte o tom, že sa aspoň fajčiari pred krčmou zoznámia a pokecajú si všetci zabúdajú na to, že kým ten pokec v podniku tam vnútri aj zostane, ak sme práve nevyhrali majstrovstvá sveta v hokeji, tak pri kolektívnom fajčení pred dverami podniku si to vychutnajú cez svoje otvorené vetračky všetci susedia ušami a tí šťastnejší aj nosom.

Pritom existujú aj rozumne kompromisné alternatívy, ktoré by so súčasným status quo významne pohli a pritom nechali majiteľom slobodnú vôľu v nakladaní s ich majetkom - stačilo by napríklad otočiť súčasný predpoklad, že všetky podniky sú fajčiarske, ak jasne nedeklarujú opak a stanoviť pravidlo, že ak nie je na vitríne krčmy jasne ukázané, že je fajčiarska, tak je tam vzduch čistý... doslova.

Že v Bratislave takmer neexistuje možnosť posedieť v dobrom prostredí a necítiť pri tom cigaretový dym je síce blbé a dosť to vypovedá o slovenskej realite, ale to nám nedáva právo diktovať podľa nás nedokonalému trhu, ako sa má slušne správať. Schvaľovaním alebo priamo presadzovaním zásahu do vlastníckych práv, ktorý nie je ani oprávnený a nie je ani ospravedlniteľný inak ako naším hnevom z toho, že musíme dať po večeri v bare prať tričko alebo že sa cítime ohrození na živote po tom, čo sme sa tomuto ohrozeniu vystavili dobrovoľne síce nevyženieme investorov a nezruinujeme drobných podnikateľov, ale podporujeme zakorenenú predstavu v spoločnosti, že má právo vylobovať si z hora, čo jej významnej (alebo presnejšie povedané vplyvnejšej a hlasnejšej) časti vyhovuje, predstavu ktorá vedie k stavaniu diaľnic cez naše záhrady, ťažbu uhlia pod našimi domami a k pristávaniu lietadiel nad našimi hlavami. Diktovaním majiteľovi krčmy ako má vyzerať nepísaná zmluva medzi ním a jeho hosťom z pozície úradníka sediaceho na druhom konci mesta majú jeho obhajcovia možno ušľachtilejšie úmysly, ako Fico nadávajúci starému pánovi, ktorému zobrali majetok na stavbu diaľnice, ale používajú argumentáciu založenú na podobnej logike - že čo je lepšie pre väčšinu je správne a jedinec sa tomu má podriadiť, čím okysličujú podhubie, z ktorého vyrástla aj táto vláda. Súhlasom so zákazom fajčenia dávajú svoj súhlas aj Ficovej politike... tak trochu.

P.S.: Autor je silný nefajčiar