.. domy sa strácajú v neznáme, ktoré je tak blízko ako nikdy predtým nebolo..v rozsvietených oknách sa niečo hýbe..živé tvory predpokladám..možno tiene..preto sa pozerám do diaľky aj keď nič nevidím..po poliach sa vytvárajú mláky a jazerá hmly..impozantné..ako na rašeliniskách v revíre psa baskervillského..naskakujú mi zimomriavky..ale chcel by som sa v tej hmle topiť..a rozháňať ju rukami..cítiť ju na tvári..nevidieť si na prsty na nohách..a s niekým sa v tej hmle zraziť..úplne náhodne..ako na ulici, kde má každý okolo seba tú svoju hmlu..brečtanový plot zpolovice zahalilo..a pozvolna to klesá dolu..list po liste..dolu stonkou..až ku koreňom..možno hmla preniká aj pod zem..vo vzduchu sa vznáša ticho a vôňa spáleného brezového dreva..milujem ju..doliehajú sem aj neurčité zvuky z dialnice..bez nich by to nebolo ono..ako bez vrecúška čaju, ktoré som síce zalial, ale do čajníku som ho nedal..a ten pes, čo breše celú noc asi zaspal..a z pohostinstva práve vyšli poslední zákazníci..pohltila ich..úplne celých..od hlavy k pätám..kým som tam dorazil úplne sa v nej stratili..chcel som sa stratiť tiež..ale ona vždy o krok ustupovala hore k lesom..
