Pripomeňme si základné fakty: v roku 2005 postúpil Slovenský rozhlas svoje pohľadávky voči neplatičom súkromnej firme BSP - Lawyer Partners (BSP-LP). V tom čase stál na jeho čele Jaroslav Rezník. Výzvu na uhradenie dlžných poplatkov (niekedy vo výške pár desiatok korún) dostalo takmer 350 tisíc dlžníkov s tým, že ak si dlhy vyrovnajú, vyhnú sa vymáhaniu pokút za nezaplatenie. Nešlo o maličkosť - pokuty boli často vo výške, presahujúcej desiatky až stovky tisíc korún. Nečudo, že väčšina oslovených zareagovala a dlhy si vyrovnala. Pokračovanie prišlo v podobe výziev na zaplatenie dlžných čiastok spolu s penále. Tieto výzvy však dostali aj ľudia, ktorí nedostali predchádzajúcu výzvu a teda ani netušili, že sú dlžníkmi, a dokonca aj niektorí ľudia, ktorí už svoje podlžnosti uhradili.
Vysvetlenie je jednoduché: podľa zmluvy s SRo mal rozhlas dostať celú sumu vybraných dlžných poplatkov (asi 90 miliónov Sk), odmenou firme BSP-LP bolo to, čo vyberie navyše - teda penále z omeškania. Bola teda priamo zainteresovaná na výške vybraných pokút. Ak by ich vymohla od všetkých oslovených dlžníkov, získala by niekoľko miliárd. V mnohých prípadoch by sa exekúcia konala proti jedinému cennejšiemu majetku, ktorý dlžníci mali - teda proti ich bytom.
Vo vedomí hroziacich sociálnych dôsledkov sa parlament rozhodol konať - prijal mnou pripravený zákon o generálnom pardone. Každý, kto do určitého dátumu vyrovnal svoje podlžnosti voči rozhlasu, sa nemusel vysokých pokút báť.
BSP-LP tento stav akceptovala a vyhlásila, že bude od dlžníkov vymáhať len náklady, spojené s vymáhaním. Najprv 10 a potom 5 tisíc korún. Svoj názor zmenila v lete 2007. Vtedy prišla s výkladom zákona o generálnom pardone, podľa ktorého mohla vymáhať pokuty od tých koncesionárov, ktorí svoje pohľadávky uhradili PRED tým, ako začal zákon platiť - teda od tých, ktorým v prvej výzve spolu s SRo garantovali, že po uhradení dlhu už od nich pokuty z omeškania vymáhať nebude.... Parlament opäť zareagoval a prijal úpravu, ktorá „natvrdo" stanovila, že tento výklad nie je správny.
Medzitým sa nové vedenie SRo pokúsilo neúspešne zmluvu s BSP-LP anulovať, napokon sa dohodlo na mimosúdnom vyrovnaní, spojenom so vzájomným započítaním pohľadávok. Tým sa dosiahlo aspoň to, že SRo nemusel svojmu bývalému partnerovi platiť.
Ostali však dva problémy. Približne 76 tisíc žalôb. Jedna časť dlžníkov vôbec nezareagovala na výzvy na zaplatenie podlžností. Nevyužila teda generálny pardon. A druhá časť nepristúpila na tzv. zmluvu o novácii, ktorá mala BSP-LP uhradiť náklady spojené s vymáhaním pohľadávok. Tým všetkým teraz hrozí exekúcia.
Firma BSP-LP, teraz už premenovaná na LP, totiž môže vo vymáhaní pohľadávok voči občanom pokračovať. A aby ju to nevyšlo zbytočne draho, prispeli naše súdy. Niektoré z nich v roku 2006 odmietli prijať žaloby, ktoré podala LP, pretože boli v elektronickej podobe. Iné okresné súdy žaloby prijali, ale nekonali. Kým napokon Ústavný súd rozhodol, že aj elektronické žaloby sa musia prijať, uplynuli tri roky - a súdy už poplatky nemôžu vymáhať. Výsledkom je fakt, ktorý v rozhovore pre denník Hospodárske noviny konštatoval predseda predstavenstva LP Daniel Paľko: "Ani po troch rokoch nás súdy nevyzvali na súdne poplatky. Už aj keď vyzvú, tak je to premlčané. Ušetrili sme takmer milión eur na súdnych poplatkoch," K tomu treba dodať jedno: o túto čiastku prišla Slovenská republika.
Zhrnuté: Je otázne, ako môže parlament opäť zasiahnuť. Dokonca je otázne, či to má urobiť - najmä v prípadoch, kedy sa ľudia dostali do tejto situácie vlastným lajdáctvom a nezodpovednosťou. O čom však nemožno pochybovať, je fakt, že súdy, ktoré inak vymáhajú každý cent a bez zaplatenia nepojednávajú, boli k firme LP mimoriadne a nepochopiteľne benevolentné. Umožnia jej v mnohých prípadoch šikanovať občanov Slovenska zadarmo. Bomba kšeft.
A druhý nepochybný fakt: bývalé vedenie SRo si za to, že v roku 2005 doslova odpredalo svojich koncesionárov súkromnej firme a tým umožnilo ich šikanovanie, zaslúži aspoň morálne odsúdenie. A nie vysoké a dobre platené posty, ktoré zaujíma teraz.
