U nás nespadol balkón, ale odkiaľsi z útrob tajnoslužobného pralesa sa na internete vynorila Gorila. Sto strán textu, ktorý podľa niektorých je najobludnejšou kauzou od únosu Michala Kováča mladšieho, podľa iných zmesou výmyslov, poloprávd a pravdy – podiel jednotlivých ingrediencií si však netrúfnu odhadnúť. Pretože Popolušky sú len v rozprávkach, roztriediť zložky si trúfa nie jeden, ale hneď niekoľko tímov – prokuratúra „obyčajná“ aj špeciálna, policajný útvar, parlamentné výbory, a možno sa napokon zíde aj parlament.
Ale teraz už seriózne, lebo obsah spisu Gorila si zaslúži vážnosť. Z hľadiska budúcnosti štátu je naozaj nevyhnutné roztriediť, čo z neho sa zakladá na pravde a čo nie – a potom vyvodiť dôsledky podľa hesla „padni komu padni“. Tak by to aspoň malo byť v štáte, riadiacom sa právom a zákonmi. Budovanie takéhoto štátu som vždy podporoval a podporovať budem.
Lenže my sme momentálne v predvolebnom období a bolo by naivné sa domnievať, že akákoľvek kauza neposlúži ako munícia.
Preto sa minister hospodárstva Miškov doťahuje s predsedníčkou vlády Radičovou o odvolanie šéfky FNM Bubeníkovej (pričom Miškov nemusí premiérku o niečo také žiadať, pretože je to práve Miškov, kto má právo podať návrh na odvolanie). Ale nečudo, že je to tak, veď SaS nemá ani jasno v tom, ako sa vlastne Bubeníková na post dostala. Ako tvrdí predseda SaS Sulík, o tom, či je práve ona vhodnou osobou, mali pochybnosti už v čase jej menovania – práve na základe spisu Gorila, ktorý už vtedy mali v rukách. Neverili jej, mali vážne podozrenia, diskutovali o nich s premiérkou aj Ivanom Miklošom - ale nevyužili právo veta, ktoré mali. Naopak, minister hospodárstva Miškov dal formálny návrh na jej vymenovanie do funkcie. Prečo? Pretože si povedali, že im to (podozrenia z rádovo stámiliónovej korupcie, z kupovania poslancov, zo zasahovania do riadenia štátu finančnými skupinami atď...) nestojí za to. Napokon, opäť citujem Sulíka: „materiál sme dostali z pre nás neznámeho zdroja, nevedeli sme, ktoré konkrétne informácie sú pravdivé a ktoré nie, denník SME o tom odmietol písať a materiál bol odovzdaný polícii.“ Dali prednosť účasti na vládnutí a rozhodovaní. Chceli to tak veľmi, že – citujem Sulíka – „ustúpili aj pri dekriminalizácii marihuany a aj pri registrovaných partnerstvách“. Teda pri dvoch bodoch, ktoré im získali možno najväčší počet sympatizantov z radov mladých ľudí.
Teraz sa SaS hrá na najčestnejšieho, najtransparentnejšieho a najférovejšieho hráča na ihrisku. Napriek tomu, že ešte stále sa nezmenili dve najpodstatnejšie skutočnosti: stále ide o materiál z neznámeho zdroja a nevedno, ktoré informácie v ňom sú pravdivé a ktoré nie. Došlo k jedinému posunu: informácie sa dostali na internet a médiá sú ochotné o ňom písať. Teda ho možno využiť.
A potom už stačí len maličkosť: denne pár banánov, aby Gorila neuhynula predčasne do volieb.
Sme predsa v politike. A tam niekedy vyhráva ten, kto všetkých presvedčí, že o ničom nevedel, o ničom nemohol rozhodnúť, nič nemohol ovplyvniť. Že on pri ničom vlastne ani nikdy nebol.
