Podľa zákona je STV televízia, ktorá poskytuje verejnosti služby. Presne takto vysvetľoval minister kultúry zákon, podľa ktorého je každá rodina (s určitými výnimkami) povinná platiť poplatky STV. Azda netreba pochybovať o tom, že práve investigatívna žurnalistika je službou verejnosti. Poukazuje predsa na problémy, s ktorými sa občania stretávajú v styku s úradmi a úradníkmi, na súdoch, v komunálnej sfére, ale aj na najvyššej politickej úrovni. Pomáha teda priamo tým, že sa problém konečne začne riešiť, alebo nepriamo - tým, že odhalí pravú tvár politikov a voliči sa na tomto základe môžu lepšie rozhodovať.
Samozrejme, má to aj druhú stranu. Predstava, ako politici sedia večer pred televíznou obrazovkou a hovoria si: „zase nám to natreli, dobre to robia," je z ríše sci-fi. Vedenie STV to vie. Stačí si spomenúť, ako úporne brzdilo vysielanie relácie o sociálnych podnikoch a ako krkolomne vysvetľovalo, prečo ju nemožno pustiť. Kto napokon reláciu videl, pochopil. Odhalila sa pravá tvár výstavnej skrine ministerstva práce - fungovanie na princípe „ja prihrám bratovi, brat prihrá úradníkovi a úradník prihrá mne." Nejde o futbal, ale o milióny zo štátnej pokladne. Výborne, povie si divák, aspoň viem, ako šafária s mojimi daňami.
No ale je takéto odhalenie v záujme STV? Inštitúcie, ktorej financovanie závisí od ochoty ministerstva každoročne uzavrieť dodatok k zmluve a na jeho základe otvoriť peňaženku? Navyše ak muži na čele STV vedia, akým spôsobom myslenia sa vyznačuje práve súčasná garnitúra - veď koniec koncov k nej sami patria?
Načo dráždiť hada bosou nohou a píliť konár, na ktorom sa tak fajn sedí. Keď redaktori Reportérov stále nedokázali sami dokonale pochopiť, že čím bude ich investigatíva bezzubejšia, tým lepšie, tak nebudú vysielať nič. Je dostatok iných programov, ktorými možno vyplniť vysielací čas. Zostrihajú sa nejaké zábavné relácie, najlepšie tie spred roku 1989. Čo podaktorí ani nespoznajú rozdiel, a iní sa budú cítiť ako doma. Načo kritizovať politikov, keď možno poukázať na rast ceny kyslej kapusty. Vymetú sa posledné doteraz neodhalené tmavé kúty v archíve - Žena za pultom tuším nešla celé roky, a aké to bolo dojemné... A napokon, čo sa ušetrí na výrobe Reportérov, to sa dá na výrobu prepotrebných relácií o varení a pečení, vzdelávaco-zábavných rodinných súťaží o to, kto ďalej zanesie na lyžičke tenisovú loptičku, no a neslobodno zabudnúť na dopravnú výchovu, dodávanou firmou potomkov koaličného politika. Tie relácie sú síce drahšie ako Reportéri, ba aj menej sledované, ani žiadne ocenenie nikdy nezískajú - ale zato z nich nikoho (ani politikov, ani vedenie STV) nemusí bolieť hlava. A o spokojnosť divákov sa starať netreba. Tí predsa musia platiť tak či tak.
Rozhodnutie vedenia Slovenskej televízie, že zastaví - údajne na mesiac - vysielanie relácie Repotréri preto nie je prekvapením. Prekvapením bude, ak v januári 2010 budú pokračovať.
