Dá sa súhlasiť s tvrdením, že rozpočet je konsolidačný. Lenže to platí len v prípade, ak sa porovnáva s tou katastrofou, ktorú parlament schválil pred pár dňami. Teda s novelou zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorá zreálnila deficit. Pretože aj pri zostavovaní rozpočtu na rok 2009 bola vláda nerealisticky optimistická zoči-voči kríze, ktorá už klopala na dvere. Alebo keby aspoň predložila novelu zákona o štátnom rozpočte už v júni, a nie až v októbri. V takom prípade deficit mohol byť menší a konsolidovalo by sa ľahšie. Lenže táto vláda sa chcela ešte poriadne rozšupnúť.
Za rozpočtovú perverzitu možno označiť to, že vysoký deficit obhajuje strážca štátnej kasy (!) tvrdením, že veď sa nič nedeje, pretože naše zadlženie je stále pod hranicou 60 percent HDP, teda pod hranicou, určenou európskymi pravidlami. Takže tak. Ak sa všetci nezodpovedne zadlžujú, môžeme sa aj my. Akurát pán minister zabúda dodať, že každé promile zvýšenia deficitu znamená zvýšenie dlhovej služby a teda ďalšie a ďalšie miliardy, ktoré bude nezodpovedne sa zadlžujúci štát vyťahovať z vrecká svojich občanov.
Samozrejme, dá sa súhlasiť s tým, že zvýšenie deficitu môže byť pomocou v boji s krízou - peniaze sa použijú na stimuly, ktoré z krátkodobého hľadiska podporia podnikanie, zabezpečia zvýšenú zamestnanosť a tým sa rozkrútia kolesá ďalšieho rastu. A ďalšie peniaze sa použijú na školstvo, vedu a rozvoj, ktoré by toto oživenie premenili na trvalý stav.
Lenže dá sa toto povedať o situácii, ktorá je u nás? Na čo sa vlastne použili peniaze, ktoré spôsobili vysoký deficit? Na prechodné riešenia - na pol roka trvajúce opatrenia na udržanie pracovných síl, na šrotovné, ktoré pomohlo najmä českej Škodovke, no a ešte na vytvorenie vzorových bojovníkov proti kríze - sociálnych podnikov. O tom, ako tieto podniky fungujú a čo je ich skutočným poslaním, povedali dosť Reportéri na STV. Korýtka pre verných, autá manažérov a pár za drahé peniaze rekvalifikovaných, ktorí o mesiac aj tak skončia na úradoch práce. Nekonala sa žiadna masívna podpora vedy, žiadna masívna podpora inovácií, ani školstva. Nič, čo by založilo rastovú perspektívu na budúce, dúfajme pokrízové roky.
Trápne a komicky pôsobia tvrdenia, že predložený rozpočet zachováva sociálne štandardy obyvateľov. Pravú skutočnosť odhalí pohľad na príslušnú kapitolu: je v nej menej peňazí na kompenzácie ťažko zdravotne postihnutým, menej peňazí na starostlivosť o ohrozené deti atď. Výnimkou sú dôchodcovia - tí majú dostať vianočné príspevky, aj keby rodiny nezamestnaných s deťmi nemali mať na chlieb.
Ministerstvo práce očakáva, že budúci rok bude nezamestnanosť na úrovni viac ako 12 percent. Teda bude treba vyplácať podpory v nezamestnanosti, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podporovať rekvalifikácie.
Lenže v rozpočte nenájdeme nič, čo by ukazovalo, že vláda si tento problém a tieto svoje budúce povinnosti uvedomuje.
Podobne bude stúpať tlak na rozpočet ministerstva zdravotníctva, pretože veritelia budú raz chcieť mať zaplatené za to, čo im dlhujú nemocnice - a ide hlavne o nemocnice štátne, ktoré tvoria podstatnú časť dlhu. Ozvalo sa aj doteraz preferované ministerstvo pôdohospodárstva, pretože došlo ku kráteniu priamych platieb z národných zdrojov o 10 percent.
A samozrejme treba hovoriť o rozpočte rezortu kultúry, ktorý dostane menej ako v tomto roku. A to napriek tomu, že v ňom tiká časovaná bomba zvaná STV. Zdá sa, že záchranu rozpočtu tohto ministerstva má priniesť výpredaj nadbytočného majetku. Teda všetkých budov, ktoré rezort nepotrebuje, prípadne tých, ktorých údržba je nákladná. Tým sa usporí na investičných nákladoch. Takže časť nehnuteľností sa vypredá, napriek tvrdeniam premiéra o tom, že za jeho vlády sa privatizovať nebude. Tá druhá časť - s výnimkou Reduty, lebo tá sa bude rekonštruovať - sa bude tíško meniť na ruiny.
Na všetky otázky a pripomienky, ktoré sa týkajú zníženia objemu peňazí na jednotlivé oblasti má minister financií jedinú odpoveď: zachránia to eurofondy. Z nich má prísť tri a pol miliardy eúr. Lenže eurofondy sú istota, zlepená z vosku.
Veriť, že skutočne vyčerpáme celé naplánované peniaze je viera v zázraky. Nič v doterajšom priebehu čerpania eurofondov za tri roky súčasnej vlády tomu nenasvedčuje. A napokon, ako vie čerpanie dopadnúť, už tiež vieme svoje: nástenkový tender je príkladom priam excelentným. A pri čítaní správ o priebehu prípravy tendra na digitalizáciu kultúrneho dedičstva vlastne nie je isté, či sa máme na čerpanie tešiť, alebo sa ho báť.
Podľa viacerých hlasov sú v rozpočte peniaze v najlepšom prípade len do septembra. A čo bude potom? To vládu nezaujíma. Nezaujíma ju, že budúcej vláde - v ktorej chce byť hlavnou silou - nechá vybrakovanú štátnu kasu a kôpku nezapletených faktúr. Veď sa zasa niečo nájde, ako peniaze získať. Možno zasa pritlačiť na DSSky, zasa vytiahnuť z klobúka nejaké opatrenie, ktoré vyženie z II. piliera sporiteľov a ich peniazmi sanovať Sociálnu poisťovňu. Možno zvýšiť dane (tentoraz priamo zvýšením sadzieb). A napokon možno zopakovať manéver so schválením zvýšenia deficitu, hoci aj v októbri a trojnásobne.
Keep smiling....
