Prvou mantrou bol výrok „prečo ste to neurobili vy, kým ste boli pri moci", prípadne jeho obmena „prečo ste to nenastavili lepšie". Táto vetička, ktorou sa v parlamente odbíjajú mnohé návrhy opozície, už začína po dva a pol roku pôsobenia súčasnej vlády vyzerať smiešne. Takže sa musel zmeniť repertoár.
Najčerstvejšou inováciou je mantra „chvála bohu, že sme zatiahli v roku 2006 záchrannú brzdu a že nepokračovala politika taká ako napríklad v Írsku, ktorá spôsobila takú hlbokú krízu". Stručne by sa táto veta dala nazvať „mantra proti neoliberalizmu". Začal s tým premiér Robert Fico - a jeho podriadení túto mantru prebrali a viac-menej verne ju reprodukujú: „keby sme nezatiahli ručnú brzdu, skončili by sme tam, kde je dnes Írsko," prípadne „my keby sme išli touto cestou ako predchádzajúca vláda, tak máme tu také isté prepady, ako majú v Írsku".
A to bez ohľadu na to, že ešte nedávno tvrdili pravý opak. Priamo na vládnej úrovni ubezpečovali, že vláda „zachováva kontinuitu s predchádzajúcou vládou vo všetkých zásadných otázkach ďalšieho vývoja a smerovania SR...Ciele hospodárske politiky sa nemenia....slovenská ekonomika zostáva na zdravej trajektórii vysokého a stabilného rastu. Zamestnanosť rastie silným tempom, miera nezamestnanosti výrazne klesá, schodok na bežnom účte, ako aj deficit verejných financií a miera inflácie smerujú k udržateľným alebo cieľovým hodnotám". Toto si môže prečítať každý v Konvergenčnom programe vlády na rok 2006, teda tesne po jej nástupe do funkcie. Na tomto jej predsavzatí sa nič nezmenilo až do konca roku 2008. Vtedy - presne 11. novembra 2008 - sa aktualizoval Konvergenčný program na roky 2007 až 2010. A čo sa tu dočítame? "Hospodárska politika súčasnej vlády SR zachováva kontinuitu v zásadných otázkach smerovania Slovenska....Vláda si je vedomá významu i možnej výnimočnosti súčasného priaznivého ekonomického vývoja Slovenska i pomerne dobrých existenčných podmienok ekonomiky a zaväzuje sa priaznivé podmienky ekonomiky využiť v prospech ďalšej konsolidácie verejných rozpočtov...Slovenská ekonomika ako celok v súčasnosti rastie vysokým tempom...Analýzy a prognózy slovenskej ekonomiky naďalej potvrdzujú, že slovenská ekonomika zostáva na ceste vysokého ale udržateľného rastu..."
Teda prinajmenšom do polovice novembra 2008 sa vláda hrdo hlásila k reformným krokom svojej predchodkyne, ktoré vyplývali z neoliberálnych ideí. To neprekryje žiadna nálepka „sociálneho štátu" a „silných sociálnych programov" v podobe vianočných príspevkov dôchodcom, zvýšenia dávok pri narodení 1. až 3. dieťaťa a podobných nesystémových opatrení - ktoré v sumáre štát nestáli ani zlomok z čiastky, ktorá sa utratila na rôznych netransparentných tendroch a zakázkach.
Azda sa teda treba spýtať: priniesli reformy bývalej vlády výsledky, alebo nie? Ak sa súčasná vláda hlásila ku kontinuite so základnými hospodárskymi krokmi bývalej vlády, zrejme usúdila, že sú správne a prospešné. Napríklad preto, lebo zlepšili podnikateľské prostredie, pritiahli investorov, tým sa zvýšila zamestnanosť a životná úroveň obyvateľstva, a samozrejme rástol HDP a daňové príjmy štátu. Preto môže pán premiér občas zadrmoliť vetu „aj napriek poklesu budeme krajinou s najrýchlejším rastom HDP v EÚ". Nie vďaka krokom súčasnej vlády - pretože môžeme hľadať koľko chceme, žiadne jej opatrenie na zvýšenie hospodárskeho rastu nenájdeme. A aj tie, ktoré teraz prijíma pod tlakom krízy, sú len neskorou a slabou „medicínou" pre oslabujúcu sa ekonomiku.
Na tom nezmení nič ani poukazovanie na problémy Írska a iných krajín, ktoré sa - podobne ako Slovensko - vďaka reformám (neoliberálnym) stali ekonomickým zázrakom. Argumentovať Írskom je veľmi lákavé preto, lebo práve reformy, ktoré urobila táto krajina, boli príkladom pre tie naše - z relatívne zaostalej agrárnej krajiny vytiahli Írsko do pozície „európskeho tigra". Lenže ide o príklad nešťastný. Samozrejme, treba priznať, že Írsko je vážne postihnuté krízou a jeho ekonomický rast sa zníži približne o 5 percent. Ale napriek tomu ostane Írsko krajinou, ktorej ekonomická úroveň bude druhou najvyššou v EÚ. Má teda viac „hospodárskeho priestoru" na to, aby krízu prekonalo a po jej odznení bude na tom celkove lepšie ako krajiny, ktoré nereformovali - a ich hospodárstvo je dlhodobo pod priemerom EÚ. Už našim rodičom a prarodičom predsa bolo známe, že kým tuční schudnú, chudí umrú...
Mantra o škodlivých neoliberálnych reformách a Írsku ako negatívnom vzore dokazuje pevnú vieru vlády v heslo: Radšej žiadne reformy a nízky rast HDP ako „neoliberálne" reformy s vysokým rastom HDP. Keby neboli reformy, nešla by naša ekonomika od 10 k 2,7, ale možno len od 3 k 1,5 (percenta rastu HDP). Opticky by to vyzeralo lepšie - prepad by tak nebil do očí a nevyvolával rôzne nepríjemné otázky. Napríklad čo reálne robí vláda na celkové zlepšenie podnikateľského prostredia (nielen úlitbičky pre rôzne lobistické zoskupenia) a prečo sa v čase krízy vláda zachraňuje Cargo a zároveň vyhadzuje milióny na štúdie o výhodnosti širokorozchodnej trate, ktorá by Cargu konkurovala. A ďalšie a ďalšie, na ktoré vláda nemá alebo nemôže dať uspokojivú odpoveď.
Miesto toho roztáča modlitebné mlynčeky.
