Kedysi bola táto výmena názorov jednoduchá. Ľudia žili v malých spoločenstvách, dennodenne sa stretávali, navyše bolo možné ich zvolať na námestie alebo iné fórum a požiadať o vyjadrenie. V dnešnej dobe už tento postup nie je možný a hlavným sprostredkovateľom názorov sa stali médiá. Najprv tlačové, neskôr s rozvojom techniky elektronické a najnovším trendom je internet.
Médiá tiež plnia inú dôležitú úlohu: kontrolujú politikov. Sledujú, ako plnia svoje prísľuby a či narábajú s verejnými peniazmi na prospech spoločnosti, alebo na svoj vlastný. Zrozumiteľne povedané - či sa im z našich peňazí niečo „náhodou" neprilepilo na batožinu....
Na to, aby médiá mohli plniť tieto svoje úlohy, musia byť slobodné a nezávislé. Nesmú byť podrobené žiadnej politickej moci, pretože v tom prípade sa z diskusie stáva pseudodiskusia, prípadne priamo monológ. A z kontroly politikov fraška.
Svedkami monológov v médiách sme boli počas obdobia tzv. budovania socializmu. Médiá boli priamo podriadené jednej politickej strane a reprodukovali jej názory. A zdá sa mi, že v elektronických médiách sme jej svedkami stále častejšie aj teraz. Veď ako ináč nazvať samodiskusie predsedu vlády v Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, kde mu jediného partnera robí redaktor, ktorého takmer ani nepustí k slovu?
Dnešná doba priniesla aj éru pseudodiskusií - debát, ktorých účastníkmi sú predstavitelia jedného politického názoru. Niekedy to je úplne evidentné: „debaty" sa zúčastnia politici takpovediac z jedného politického hniezda. Napríklad premiér a predseda parlamentu, ktorí sú zároveň podpredsedami strany Smer-SD, a prezident, ktorý by bez podpory strany Smer-SD prezidentom nebol. Inokedy sa médium pokúsi o zastierací manéver: okrem politika si pozve politológa a publicistu. Samozrejme takých, ktorých vie, že sa názorovo s politikom absolútne zhodnú. Zostavu doplní „diskutér" zo združenia, ktoré má k vládnej strane veľmi dobrý vzťah a ktorý navyše má vo vytvorenej zostave minimálny priestor. Kto chce, môže sa o tom presvedčiť, tá relácia z 28. 1. 2010 je vo videoarchíve STV. Zhoda zúčastnených bola priam dojemná.
Ani sa nemožno čudovať, že v takomto prostredí sa už nevymieňajú názory s politickým oponentom. Politický oponent sa kritizuje, útočí sa na neho a je cieľom vyhrážok, pravdaže bez možnosti sa brániť. To vyplýva zo samotnej podstaty tejto paródie na diskusiu. Ba dokonca je to jej účelom.
Otázka teda je - ako vrátiť médiám ich slobodu a nezávislosť?
Prvým predpokladom je nezávislé kreovanie mediálnych rád, druhým je finančná nezávislosť.
Prvý predpoklad sa dá naplniť tým, že menovanie členov rád sa presunie z parlamentu do rúk významných nezávislých inštitúcií, či už spoločenských, alebo odborných. Tento návrh som predložil v tomto volebnom období a budem ho presadzovať opäť.
Druhým predpokladom je zmena financovania verejnoprávnych médií. Teda zrušenie súčasného systému platenia „koncesionárskych" poplatkov (tzv. zástrčkový zákon), kombinovaného so zmluvami so štátom. Pretože prvý zdroj je nesolidárny, nespravodlivý a ešte aj drahý, navyše sa nedokáže vybrať dostatok peňazí na to, aby rozhlas a televízia mohli plniť svoje úlohy. A druhý je priamou cestou k ovládnutiu verejnoprávnych médií momentálne vládnucou mocou - núti riaditeľov rozhlasu a televízie, aby každoročne prišli s vystretou rukou a zohnutým chrbtom za ministrom kultúry rokovať o množstve peňazí, ktoré im milostivo poskytne.
Preto predkladám návrh zákona, ktorý by obidva problémy odstránil. Zabezpečil by dostatok peňazí pre STV a SRo bez toho, aby zaťažoval občanov a pohlcoval značnú časť z vybraných peňazí. Teda financovanie zo strany štátu, pričom by objem peňazí predstavoval dokopy 1 percento z výdavkov, s ktorými ráta štátny rozpočet v danom roku. Tým by sa zároveň zvýšila nezávislosť verejnoprávnych médií: nikto, ani minister, ani vláda, ani parlament, žiadny politik alebo úradník by nerozhodoval o tom, koľko peňazí dostanú. Jediné číslo, ktoré by sa schválilo, je celkový objem výdavkov štátu - všetko ostatné by vyplývalo automaticky.
Ak som na úvod napísal, že demokracia je diskusia. To platí aj naopak, bez diskusie niet demokracie. Závislé médiá nemôžu sprostredkovať diskusiu, ale nanajvýš len pseudodiskusiu a tá vedie k paródii demokracie. Ak nechceme pokračovať v tomto trende, je jediná možnosť - zvýšiť nezávislosť médií.
Návrh zákona o zmene spôsobu financovania STV a SRo bude preto testom. V ňom každý ukáže, ktorou cestou sa podľa neho má Slovensko poberať.
