Neskôr priniesol Mojžiš komplexnejší zákonník - Desatoro. Samozrejme, nie že by predtým žili ľudia bez akéhokoľvek práva, existencia štátu si vyžaduje právny systém. Desatoro však bolo stručným textom, ktorému mohol rozumieť každý člen komunity a mohol sa podľa neho riadiť. Pravda, pre jednotlivé situácie boli nevyhnutné podrobnejšie úpravy - aj tie nájdeme v Biblii. Stále však šlo o zrozumiteľný a jasný text.
Jeho jednoduchosť vyplývala z faktu, že väčšina spoločnosti bola negramotná a ak sa ľudia mali riadiť zákonmi, museli im byť podané tak, aby im rozumeli.
Ako sme na tom dnes my? Zložito až neprehľadne.
Ak dnes niekto potrebuje vyriešiť nejaký problém, alebo sa nebodaj dostane do ťažkostí, má jedinú možnosť: najať si právnika a spoľahnúť sa na to, že tento odborník vec zvládne. Právnickej literatúry sú plné knižnice. A čo je horšie: bez prístupu k celému aktuálne platnému zneniu zákona sa ľahko môže stať, že nejaká časť ustanovení alebo vykonaných zmien sa prehliadne. Vďaka novelizácii sa nachádza v texte úplne iného zákona.
Tejto situácii sa niekedy - dokonca dosť často - nedá vyhnúť. Napríklad zmeny v zákonoch, ktoré upravujú sociálnu oblasť, si veľmi často vyžadujú súbežnú úpravu zákonov daňových, prípadne pracovno-právnych. Tu nastávajú dve možnosti:
Tá lepšia je, ak už zákon príde do parlamentu s touto úpravou. Každý vie, o čo ide, o návrhu sa môže diskutovať niekoľko týždňov a v prípade vládnych návrhov dokonca niekoľko mesiacov. Diskutuje sa na parlamentnej pôde, ale aj v odbornej verejnosti. Odhalia sa všetky klady aj zápory návrhu, poslanci sa môžu kvalifikovanie rozhodnúť a prípadne návrh vylepšiť. Takúto novelizáciu nemožno jednoznačne odmietnuť, aj keď komplikuje prehľadnosť zákonov.
Zložitejšia je druhá možnosť: návrh zákona príde do parlamentu a v rámci rozpravy vo výbore, alebo dokonca v pléne pár minút pred hlasovaním vystúpi poslanec s pozmeňovacím návrhom, ktorý novelizuje úplne iný zákon. V odbornej verejnosti sa týmto návrhom hovorí „prílepky". Trebárs pri rokovaní o školskom zákone sa schváli novela zákona o premávke na cestných komunikáciách, alebo naopak. Dokonca sa stalo, že počas rokovania jedného zákona sa šmahom novelizovalo päť ďalších, ktoré s ním nemali nič spoločné. Pritom zdĺhavejšia procedúra cez samostatnú poslaneckú iniciatívu by nespôsobovala žiadne závažné škody, ani riziká (v takomto prípade by sa takýto postup dal morálne ospravedlniť). Dosť často takto obchádza riadny legislatívny proces vláda - čo by pri riadnom pripomienkovaní vyvolalo týždne trvajúcu búrku nevôle a odporu, pretlačí cez ochotného poslanca bez veľkého pokriku.
Výsledkom je už vyššie spomenutý stav - texty zákonov sú roztrúsené kúsok tu, kúsok tam a ešte kúsok tamhľa. Na získanie celého textu zákona potrebujete internet a aspoň základy právnického vzdelania. Ak to nemáte, máte smolu.
Nestačí, že novelizácia zákonov touto metódou celý systém zneprehľadňuje. Ona ho priamo zhoršuje. Neprebehne žiadne pripomienkové konanie, k návrhu sa nemôže vyjadriť odborná verejnosť. Poslanci majú málo času na komplexné posúdenie všetkých súvislostí a dopadov prílepku. Tým sa zvyšuje riziko, že návrh bude v rozpore s iným zákonom, alebo spôsobí ťažkosti, ktorí sa potom budú dlho a zložito naprávať.
Práve kvôli týmto rizikám je v mnohých krajinách prax „prílepkovania" zakázaná. Odmietajú ju v USA, v Nemecku, vo Francúzsku, za nezlučiteľnú s právnym štátom ju označil český ústavný súd. Podľa jeho názoru takáto prax odporuje zásade, že právny systém musí byť predvídateľný, čomu novelizácia cez „prílepky" bráni. Tým je tiež obmedzená možnosť uplatňovania všeobecne platnej zásady, že neznalosť zákona neospravedlňuje.
A nemusíme ísť ani za hranice - nedávno varoval prezident SR Ivan Gašparovič, že zákony, novelizujúce iné zákony (teda aj tie s prílepkami) nebude podpisovať - pretože sú v rozpore s princípom právneho štátu, ktorý si vyžaduje jasnú a zrozumiteľnú legislatívu.
U nás sa však bude prílepkovať aj naďalej. Parlament už druhý raz zamietol môj návrh zmeny rokovacieho poriadku, ktorý by takúto prax zakázal. A to napriek tomu, že proti návrhu sa nepostavil ani jeden z odborníkov na ústavné právo v parlamente, naopak, koaličná poslankyňa, profesorka práva Katarína Tóthová ho podporila.
Takže čo bude ďalej? Poslanci budú využívať svoje právo a k zákonom „lepiť" svoje (často vládou pripravené) dodatky. Prezident bude napriek svojím proklamovaným zásadám tieto návrhy podpisovať, čo mu nepridá na dôstojnosti, akú by mala mať hlava štátu. Nešťastní občania a podnikatelia budú kľučkovať medzi paragrafmi, platiť právnikov a nadávať na súdy a celý právny systém.
Cesta k právnemu štátu sa opäť o niečo predĺži a vytvorí pár nových zákrut. Niekomu sa asi prehlbovanie chaosu v legislatíve náramne hodí.
