Napríklad najnovšie zdravotníctva. Normálny človek by si myslel, že cieľom ministra zdravotníctva je riadiť činnosť rezortu tak, aby občania dostávali solídne služby. Za tie si platia a len tak mimochodom, platia stále viac. Kým v roku 2005 predstavovali priame platby občanov do systému 20,4 mld. korún (3800 Sk na občana), v roku 2009 to už bolo 35,1 miliardy (6500 Sk na občana). Teda každý človek zaplatil bezmála o 2700 korún viac. A to prosím po realizácii kroku, ktorý pán premiér označil za veľký úspech - zrušení tzv. „zajacoviek". Miesto nich prišli poplatky za „prednostné objednanie", za „zavedenie karty...". Atď. Pritom bežný návštevník zdravotníckych zariadení rozhodne nemôže mať pocit, že za viac peňazí dostáva kvalitnejšie služby. O pozoruhodnej súťaži na prevádzkovateľov rýchlej zdravotnej starostlivosti, o čudnom tendri na dodávateľa sanitiek, o predražených nákupoch zdravotníckych potrieb (a ich pozadí, o ktorom si vrabce na plotoch čvirikajú), o rastúcom zadlžovaní zdravotníctva a o tikajúcej bombe v podobe arbitráží so zdravotnými poisťovňami za zákaz zisku ani nehovorme. Najviac na to celé doplácajú tí, ktorí sú najslabší - teda starí ľudia, dlhodobo chorí a mladé rodiny s deťmi. Nuž ale to asi nie je dôležité. Dôležité je, že minister Raši úspešne nadviazal na kroky svojho predchodcu a podľa premiéra sa mu podarilo „v sektore zmeniť pravicové myslenie na ľavicové." Zdravie už nie je tovarom - akurát biznis okolo neho sa veselo točí ďalej oveľa rýchlejším tempom.
Podobné to bolo na rezorte kultúry. Premiér chválil a chválil. Čo na tom, že kedysi minister kultúry tvrdil, že tlačový zákon nie je na ochranu politikov, ale bežných občanov - a najviac ho využívajú politici, dokonca aj samotný premiér (ktorý sa dušoval, že on nie, on nikdy Podobné je to je aj s jazykovým zákonom, ktorý si okrem „aplikačného manuálu" vyžiada aj novelizáciu zákona o používaní jazykov menšín - samozrejme, po voľbách. A čo na tom, že prispel k nespokojnosti najväčšej menšiny a dodal „palivo" tým najspodnejším prúdom politiky v Maďarsku. Samozrejme spokojnosť bola aj s riešením otázky verejnoprávnych médií - bodaj by nie, keď tlačené dvojitým nelsonom (nedostatočným výberom peňazí cez poplatky od občanov a zmluvami so štátom) do finančného dna si postupne uvedomujú, kto je ich pánom. No a pretože ministerstvo kultúry tak dobre pracuje, okruh jeho činnosti sa od volieb rozšíri o cestovný ruch. Nový zákon o podpore cestovného ruchu mu v tom pomôže - dá regiónom peniaze na jeho podporu. Pravda, menej, ako predpokladal pôvodný návrh, ba prídu až o dva roky. Ale budú. Takže treba byť v strehu - aby nás turisti neušliapali.
Do tretice všetko dobré - vynikajúco obstál aj rezort dopravy. Diaľničné prepojenie medzi západom a východom Slovenska síce nebude dokončené v roku 2010, ako to kedysi pán premiér sľúbil, ale to viete, kríza... Hlavne že sa buduje. Síce aj na pozemkoch, ktoré neboli vykúpené ani vyvlastnené, čo hrozí problémami v budúcnosti, keď raz ústavný súd rozhodne, že takto sa stavať nesmie. Síce predražene, lebo PPP projekty zvyšujú náklady na výstavbu približne o 30 až 40 percent a znamenajú zvýšenie dlhového zaťaženia štátu (zvýšenie o to zákernejšie, že na prvý pohľad nie je viditeľné, takže vedie k sebauspokojivému pocitu, že sa môžeme rozšupnúť ešte viac). K tejto záťaži sa pridá aj diaľničné mýto, ktoré je škandálmi priam opradené a ktoré sa z prinášača peňazí do štátneho rozpočtu mení na samopožierací mechanizmus - budeme radi, ak nebudeme ešte doplácať jeho súkromným budovateľom....
Samozrejme na výbornú obstálo aj ministerstvo vnútra. Akože ináč, žiadny predchádzajúci minister neurobil pre rezort toľko, ako ten súčasný. Polícia a hasiči majú napríklad nové autá a inú techniku, sídlia v zrekonštruovaných objektoch. Spokojní policajti zrejme pracujú lepšie, lebo došlo k zníženiu kriminality a k jej objasnenosti. Také maličkosti, ako je kauza Hedvigy Malinovej, mučenie rómskych chlapcov policajtmi v Košiciach, kauza Valko-Rehák, kontroverzný policajný zásah na protičínskej demonštrácii, výbušnina, zabudnutá na batožine nič netušiaceho pasažiera (nad čím sa celý svet zasmial a my sme sa čudovali, že minister vnútra neabdikoval), prípadne stratených pár tisíc nábojov (ktovie, kde sú....) predsa tento dobrý dojem nemôžu pokaziť. To predsa nie sú kauzy reálne, ale len mediálne.
O tom, že samý pokrok sa dosiahol aj v rezorte hospodárstva, nemožno pochybovať. Analýzy síce hovoria o zhoršovaní podnikateľského prostredia, ale to je podľa pána premiéra len optický klam - veď vláda neprijala žiadne rozhodnutie, ktoré by šlo proti podnikateľom. Ani nemusela. Prehlbujúci sa neporiadok v súdnictve, ktorý zhoršil vymožiteľnosť práva, útoky na podnikateľov pri každej možnej príležitosti (reči o tom, že „predošlá zlá, zlá, zlá vláda kopala za nenažrané bruchá podnikateľov, ale my sme tu pre zdieraných ľudí práce...."), zvyšovanie minimálnej mzdy (s pokrikom „keď si im nepáči, nech idú, my tých ľudí rekvalifikujeme") a utužovanie zákonníka práce v prospech odborárskych bossov veru na chuti do podnikania nepridajú. A nepomôžu ani proklamácie o udržaní cien energií. Firmy vedia svoje. Napríklad to, že v skutočnosti - ako ukazujú údaje európskeho štatistického úradu Eurostat - sa ceny energií pre podnikateľov práve za súčasnej vlády zvýšili. V prípade elektriny o 35 percent a v prípade plynu o 42 percent. No a ešte treba dodať, že minister Jahnátek sa zaslúžil o prínos pre znalostnú ekonomiku. Pritiahla sa sem výroba 3D televízorov a hybridného Volkswagenu. Pravda, vyvinuli sa v zahraničí, ale aj pri ich montáži za pásom sa dá kdečo pochytiť.
V tomto kontexte priam prekvapuje, že v rezorte obrany sa našli drobné nedostatky. Útechou môže byť, že sa dajú ospravedlniť - to viete, kríza.... Keď pominie, dozbrojíme najmodernejšou technikou. Snáď tie kvéry a obrnenáče dovtedy vydržia.
Celkom bez veľkého pokriku prebehla kontrola na ministerstve financií. Vlastne je to logické - minister Počiatek je v ostatnom čase dosť zamĺkly a prakticky k ničomu sa nevyjadruje. Najmä nie k dôsledkom rôznych operácií, napríklad PPP projektov. Nebude predsa kaziť dojem úspešného budovateľského úsilia.
Veľmi sa teším na výsledky kontroly na ministerstve práce. Konečne sa dozvieme, aké prevratné úspechy sa dosiahli v pilotných sociálnych podnikoch (napríklad pracovné miesto na dohodu za niekoľko miliónov korún určite úspechom je), aj ako sa darí pri uplatňovaní ďalších protikrízových opatrení. Napríklad pri potláčaní nezamestnanosti, ktorá vzrástla dva razy rýchlejšie ako priemer v EÚ. A pri podpore a ochrane ľudí, ktorí prišli o prácu a teraz sa aj sa rodinami prepadajú cez oká sociálnej siete. Možno zistíme, že vlastne všetko je fajn, problém je v tom, že ľudia sú príliš nároční....
Vlastne ani nie som zvedavý na výsledky kontroly ministerstva životného prostredia. Veď čo už sa dá robiť s nejakou 15 miliónovou (v eurách) pohľadávkou voči firme Interblue, ktorá sa objavuje tu a zasa tam, mení sídla, názvy, majiteľov a napokon príde aj o konateľku? Treba len trpezlivo čakať, kedy a kde sa zasa vynorí. A v čakaní - nedá sa poprieť, v tom je pán minister Medveď celkom úspešný.
No čo už. Premiérove spanilé jazdy prinášajú dôležitý výsledok: máme najlepšiu vládu na zemeguli.
Rodinku Úžasných.
