Obyvateľom tejto rozprávkovej krajiny môžeme len závidieť.Pretože na Slovensku sa verejnoprávna televízia potáca od problémov kukatastrofe. Na jej čele nestojí naslovovzatý odborník – manažér, ale úradník.Pravda, kedysi v televízii pracoval, ale to bolo za úplne inýchekonomických (a politických) podmienok. Do funkcie sa dostal preto, lebo hodosadila rada, ktorej odbornosť je garantovaná príslušnosťou k vládnucimpolitickým stranám. O peniazoch škoda hovoriť, vystačia vraj len do koncamesiaca.
Pretože za málo peňazí býva málo muziky, vedenie STV avizujeúsporné opatrenia. Prepustí sa niekoľko desiatok, ba stoviek zamestnancov,prakticky sa zastaví výroba vlastných programov. Možno posledným originálnymbude „Okienko pre pána riaditeľa“, v ktorom šéf STV divákom vysvetlí, žeumelecká kvalita slovenských diel z archívu je stonásobne vyššia ako nováfilmová produkcia z Hollywoodu. Preto STV v záujme zvýšenia kultúrnejúrovne verejnosti v tomto roku tri razy odvysiela Rysavú jalovicu, po dvarazy Sváka Ragana a Kuba, starší diváci sa budú môcť vrátiť do mladýchčias pri prehliadke výberu zo slávnych „pondelkov“. Aby si prišiel na svojenaozaj každý, tak sa po dva razy odvysielajú aj staršie diely Senzi Senzusua Drišľakovín. A diváci si budú môcť do sýtosti vychutnať aj monitor. Pôjdepol dňa na Dvojke a celodenne na Trojke (spustenej za zhruba 90 miliónovkorún s veľkou slávou pred pol rokom). Na plánovaný a v zákonepredpokladaný štvrtý kanál sa dá rovno zabudnúť.
Po prvom dieli tohto seriálu si diváci pomyslia niečoo zákone, ktorý ich núti platiť za „službu“ verejnoprávnej STV len preto,že majú elektrickú energiu. A siahnu po diaľkovom ovládači.
Nebolo by správne vyčítať naplnenie tohto scenára lensúčasnému riaditeľovi STV. On je totiž je len jedným ohnivkom reťaze, ktorá STVdostala do toho stavu, v akom je. Jednoducho nie je možné tancovať, ak vásdržia pod krkom.
Nie je žiadnym tajomstvom, že STV je podfinancovaná. Štefan Nižňanskýnastupoval do funkcie na základe projektu, ktorý predpokladal, že ročne dostanenajmenej 4 miliardy korún. V tom čase už bol na svete zákono službách verejnosti, ktoré poskytujú verejnoprávne médiá. Pri jeho predkladaní tvrdil minister kultúry MarekMaďarič, že zlepší financovanie televízie, pretože sa pre STV získa 2,17miliardy (teda asi 72 miliónov euro) ročne. Skutočnosť bola podstatne nižšia.A hoci sa o tom vedelo, minister kultúry prišiel s novouiniciatívou: zákonom o audiovizuálnom fonde. V jeho rámci sanovelizoval aj zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý televízii vzalčasť príjmov z reklamy. To bola cena, ktorú bolo treba zaplatiť za súhlassúkromných televízií, aby ochotne prispievali do audiovizuálneho fondu. Zákonsa prijal napriek upozorňovaniu riaditeľa STV, že bude mať pre ním riadenúinštitúciu ťažké dôsledky. Medzi tým si ministerstvá kultúry a práceprehadzovali ako horúci zemiak požiadavku, aby uhradili televízii 192 miliónovkorún (61,4 milióna euro) z titulu oslobodenia niektorých skupínobyvateľstva spod povinnosti platiť za STV. A bez väčšej publicity saodložilo podpísanie zmlúv medzi verejnoprávnymi médiami a štátom na rok2010.
V tejto situácii je konštatovanie ministra kultúry, že„keď nie sú peniaze, tak nie sú peniaze“ a teda STV nedostane požadovaných20 miliónov euro (600 miliónov korún) vlastne len ranou z milosti. Pravda,keby to znamenalo, že riaditeľ STV môže na dvere zavesiť tabuľku „Zatvorené“.Lenže to on nemôže. Naopak. Bude sa od neho požadovať plnenie programu,s ktorým do funkcie nastupoval. Pretože to sa bez peňazí rovná požiadavkena vykonanie zázraku, jeho odvolanie je len otázkou času, potrebného na dohodumedzi stranami vládnej koalície na jeho nástupcovi (a jeho kľúčovýchspolupracovníkoch).
Nižňanský to zrejme pochopil. Svedčí o tom gestov podobe amputácie svojej pravej ruky, výrobného riaditeľa Juraja Dobiša.Ide o signál, že STV sa vymaňuje spod silného vplyvu SNS, ktorú Dobišreprezentoval, a „preklápa“ sa na stranu Smeru-SD. Či toto gesto budestačiť na získanie priazne v podobe schválených dotácií, sa uvidí vofebruári, kedy sa opäť zíde Rada STV. Podľa toho, či padne návrh na Nižňanskéhoodvolanie a podľa toho, koľko hlasov ho podporí, sa dozvieme hĺbkupredklonu, ktorú bude musieť STV zaujať, aby dostala od ministra kultúrydotácie na svoje fungovanie. Pričom už vopred treba povedať, že toto kritériumbude musieť STV splniť dokonca bez ohľadu na to, či Nižňanský odíde, aleboostane.
Alebo ináč: STV má na výber medzi dvomi katastrofami. Jedna –rýchla - znamená, že peniaze nedostane a bude musieť prejsť na krízový(likvidačný) scenár. Druhá, o niečo pomalšia znamená, že STV peniazedostane, ale len za cenu „kubišizácie“ v jej najhoršej podobe – sovšetkými následkami.
Nádej na vyhnutie sa niektorej z týchto pohrôm bypriniesla zmena kreovania mediálnych rád a napojenie STV na štátnyrozpočet tak, aby sa stanovilo pevné percento (či už z HDP, aleboz výdavkov štátneho rozpočtu), ktorú budú dostávať verejnoprávne médiá.Lenže tu je háčik – ide o návrhy opozičných poslancov. A súčasnákoalícia oprášila známe pravidlo: „pretože to navrhla opozícia, nemôžeme to podporiť.“
Zhrnuté a podčiarknuté: pravdepodobnosť, že naSlovensku bude v dohľadnom čase kvalitná, programovo pestráa skutočne verejnoprávna televízia, sa rovná pravdepodobnosti, že sa vodarozsype a piesok rozleje.
