Z tohto hľadiska treba povedať nasledovné:
Výsledok pevého kola prezidentských volieb vyslal dve posolstvá. To prvé upútalo pozornosť ihneď: je to hra maďarskou kartou. Už sa nehovorí o podpore zo strany politických lídrov SMK, už sa za neprijateľná označuje podpora zo strany voličov. Ak to povie predseda strany, ktorá si už tradične mýli boj za záujmy slovenského národa s nenávisťou ku všetkému maďarskému, tak to neprekvapuje. Ak však túto kartu vytiahnu predstavitelia najsilnejšej strany vládnej koalície, tak je to inak sfarbená káva.
To druhé posolstvo je menej nápadné, ale rovnako významné. Znie nasledovne: ak uspeje kandidátka opozície, nastanú trenice medzi ňou a vládou. Predseda vlády to naznačil už pred prvým kolom. Podľa neho Smer-SD s Ivetou Radičovou nikdy nenájde spoločnú reč. Kto sleduje Ficov konfrontačný štýl politiky, tak vie, čo to znamená.
Ivan Gašparovič splácal dlh voči vládnym stranám a podpisoval takmer všetko, čo z parlamentu dostal. Iveta Radičová však bude - podľa vlastných slov - aktívnym prezidentom. A hoci ponúka spoluprácu a určite nebude vytvárať ohniská sváru s vládou, nedá sa od nej očakávať tá slepá poslušnosť, ktorou sa vyznačoval voči vládnym stranám terajší prezident - vrátane podpisovania zákonov, z ktorých priam sršia pochybnosti o súlade s Ústavou SR.
Je veľmi príznačné, že už nedostatok servility stačí na to, aby vládne strany vykopali vojnovú sekeru.
Veľa ľudí si ešte pamätá posledné roky vlády Rudolfa Schustera, ktorý sa snažil získať si podporu vtedy najsilnejšej opozičnej strany Smer-SD. A rovnako v pamäti sú aj prvé roky vlády súčasného prezidenta - zvoleného práve s podporou opozície. Obidvaja dokázali využiť svoje právomoci na to, aby koalícii sťažili bezproblémové vládnutie.
Ale veľa ľudí si pamútá na ešte horšiu verziu z rokov 1995 až 1998. Boli to časy, kedy prezident Michal Kováč viedol otvorenú vojnu s vládnou koalíciou, kedy v parlamente pôsobila vyšetrovacia komisia s cieľom diskerditovať hlavu štátu, kedy sa v NR SR prijímalo právne irelevantné vyslovenie nedôvery prezidentovi. A kedy všetko vyvrcholilo únosom prezidentovho syna a vážnym podozrením, že v tom má prsty štátna tajná služba. Pri spomienke na tieto časy sa veľa ľudí doteraz striasa.
A práve túto atmosféru strachu evokuje výrok, ktorý odznel aj v komentároch k výsledku prvého kola prezidentských volieb, tentoraz z úst vicepremiéra Dušana Čaploviča: Nebude dobré, ak bude zvolená kandidátka pravice, pretože len ťažko nájde spoločnú reč s našou ľavicovou vládou...
Alebo inak:
Máte právo zvoliť si koho chcete, ale upozorňujeme vás, že ak zvolíte kandidáta opozície, budete mať peklo na zemi.
Slovenský jazyk má pre takéto konanie jednoznačný výraz - vydieranie.
