Zo zhruba sto strán textu, ktorý v niekoľkých rozličných verziách (všetky stopercentne autentické a so zárukou pravosti, všakáno...:-))))) roky spočíval v šuplíkoch médií, sa stalo hlavné palivo predvolebnej kampane. Čo tam po programoch, čo tam po predkladaných riešeniach! Čo tam po tímoch, ktoré majú tieto programy napĺňať! Hlavná téma je, kde kto ešte nájde nejaký papier a zašermuje ním pred udiveným okom televíznej kamery. Jednoducho politikárčenie zvíťazilo nad rozumom.
Pravicové strany sa vrhli navzájom na seba v nádeji, že si získajú voliča „nedávno koaličnej“ a teraz konkurenčnej strany. S úsilím, hraničiacim s posadnutosťou si idú navzájom po krku, podrážajú si nohy a dávajú najavo, že „ten druhý pravý“ si nezaslúži nič iné, ako odchod na smetisko. Nové strany posielajú do výslužby tie staršie, objavujú sa spasitelia, ktorí sľubujú, že dajú hladným chlieb a smädným vodu, utešia smutných, zaženú všetko zlé od prostých ľudí aj národa ako takého. Tu poslanec koaličnej strany obviní koaličného ministra z machinácií, tam pomerne čerstvý exminister obrany ide šturmom na podstatne dávnejších exministrov obrany – zrejme v obavách, že palivo z gorilieho trusu nebude stačiť na udržanie jeho strany na dráhe, vedúcej do brány parlamentu.
Na túto bratovražednú vojnu na pravoboku sa z úsmevom a založenými rukami pozerajú predseda strany Smer-SD a jeho verní. Vidia totiž, že jej skutočným výsledkom je strata preferencií pravice ako takej. Alebo ináč – voliči, ktorých jedna strana stratí, nezačnú preferovať inú pravicovú stranu, ale nepôjdu voliť. Každý stratený hlas pravice je pre ľavicu ziskom. A každé obvinenie, každá hrsť blata, ktoré pravicové strany po sebe teraz hodia, sa stane tehlou do múra, ktorý bude tieto strany od seba deliť, ktorý sa po voľbách bude len veľmi ťažko prekračovať a hrozí, že sa stane múrom nárekov.
Podľa posledných prieskumov získava Smer-SD dosť na samostatnú vládu a bude mu stačiť jeden hocako malý partner na získanie ústavnej väčšiny. Pre každého, kto si pamätá na roky 2006-2010 (pre pripomenutie: stavba diaľnic na súkromných pozemkoch, zákaz zisku zdravotných poisťovní, zabetónovanie harabinovskej kliky v súdnictve) si vie predstaviť, čo by takáto moc znamenala.
Čím viac budú hromy biť napravo, tým je táto perspektíva bližšie.
Zastavme ich, bratia. Kým je ešte čas.
