Dátum jeho narodenia býva často logicky zamieňaný aj s dátumom 4. januára 1643, čo spôsobila zmena kalendára z juliánskeho na gregoriánsky. V Anglicku to bolo v roku 1752, teda až po Newtonovej smrti, a dátum výročia jeho narodenia je teda istým kompromisom medzi Vianocami a súčasným gregoriánskym kalendárom.
Sir Isaac Newton je pre širokú verejnosť známy predovšetkým tým, že ako prvý správne sformuloval pohybové zákony, čím ukončil dlhú éru aristotelovskej fyziky a položil základy modernej fyziky ako ju poznáme dnes. Mnohí ho taktiež spájajú s historkou o jablku, ktoré mu spadlo na hlavu, a Newton si uvedomil, že sila ktorá pôsobí na všedné objekty a priťahuje ich smerom k zemi je tá istá ako pôsobí medzi Zemou, Mesiacom, Slnkom a ostatnými planétami. V dnešnej dobe sa to zdá ako samozrejmosť, ale pred viac ako tromi storočiami išlo o revolučnú myšlienku. Pri formulácií gravitačného zákona Newton vychádzal hlavne z prác Johanessa Keplera a Galilea Galileiho, a aj v korešpondecii Robertovi Hookovi uviedol, že videl ďalej, pretože stál na ramenách obrov.
Aby mohol Newton opísať napr. pohybové zákony, musel vytvoriť úplne nový matematický aparát - tzv. infinitezimálny počet alebo tiež kalkulus. Túto matematika publikoval spolu s pohybovými zákonmi a gravitačným zákonom v historicky najdôležitejšom vedeckom diele Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica, ktoré je základom pre všetku modernú vedu. O toto prvenstvo ohľadom infinitezimálneho počtu viedol dlhý spor s Gotfriedom Leibnizom, ktorý pracoval na rovnakom probléme, ale publikoval svoje poznatky skôr. Historici dnes prisudzujú zásluhy za vytvorenie infinitezimálneho počtu rovnako aj Newtonovi aj Leibnizovi. Newton je tiež autorom teórie farieb. Pri pokusoch s hranolmi zistil, že biele svetlo sa skladá z tzv. základných farieb, alebo farieb dúhy. Newton zdokonalil refrakčný ďalekohľad tak, že zamenil šošovky za zakrivené a rovné zrkadlo a vyrobil tak prvý reflekčný ďalekohľad. Na podobnom princípe funguje aj známy Hubblov vesmírny teleskop.
Okrem prírodnej filozofie, venoval Newton veľkú a podstatnú časť svojho života alchýmii a rigoróznemu štúdiu Biblie. Dôkladne porovnával rôzne verzie Svätého písma a dospel k záveru, že kresťanský koncept tzv. Svätej Trojice je podvrh. Na túto tému napísal veľké množstvo prác, ale žiadnu z nich počas svojho života nikdy nepublikoval. Treba dodať, že Newton bol silne veriaci a nábožensky založený človek. Odmietal descartovský popis vesmíru ako bezduchého stroja, ktorý funguje len čisto mechanicky. Newton bol presvedčený, že musí existovať vyššia inteligencia; chápal, že gravitácia vysvetľuje pohyb planét, ale nevysvetľuje, kto ich dal do pohybu. Dôkazy o sfalšovaní Svätého písma nemohol nikdy zverejniť, pretože v tej dobe bolo odmietnutie Svätej Trojice považované za herézu proti doktríne a trestom bola smrť. Niektoré dôkazy obsahuje napr. list ktorý zaslal Johnovi Lockeovi v roku 1690. Obsahom bola krátka dizertácia nazvaná An Historical Account of Two Notable Corruptions of Scripture, ktorá bola publikovaná v roku 1754 (po Newtonovej smrti), kde Newton porovnával časti z Biblie kráľa Jakuba so staršími verziami v gréčtine a latinčine, a kde demonštroval, že koncept Svätej Trojice bol do Biblie vložený neskôr manipuláciou textu. Do dnešného dňa je kresťanská Biblia stále plná rozporuplných a protichodných tvrdení o Svätej Trojici. Dnes už vieme, že tento koncept troch bohov bol v tomto „monoteistickom" náboženstve zavedený oficiálne počas niekoľkých koncilov v štvrtom storočí, hlavne z dôvodu ľahšej akceptácie kresťanstva ľuďmi, pre ktorých nebolo jednoduché prijať jedného Boha vzhľadom na existujúce iné náboženstvá s viacerými božstvami. Newton sa s týmto údajným falšovaním Svätého písma nikdy nezmieril, a pred smrťou odmietol aj posledné pomazanie na protest proti skazenej cirkvi. Zaujímavosťou je tiež, že Newton pri štúdiu Biblie vypočítal koniec sveta na rok 2060. Newton prehlásil, že to spravil preto, aby zabránil šíreniu poplašných správ o konci sveta, pretože koniec sveta vtedy nastával periodicky každých niekoľko rokov. Len vzhľadom na našu históriu za posledných 20 rokov treba pripustiť, že Newton v tomto zmysle svet nezmenil.
Okrem iných úspechov bol Newton profesorom matematiky na Trinity College, dozorcom a neskôr ministrom kráľovskej mincovne, člen parlamentu a prezidentom Kráľovskej spoločnosti. V roku 1705 ho kráľovná Anna Stuartová povýšila do šľachtického stavu. Sir Isaac Newton zomrel v roku 1727 vo veku 84 rokov. Svojim dielom Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica navždy zmenil chápanie nášho sveta. Na jeho počesť je po ňom pomenovaná aj jednotka sily - Newton.
Alexander Pope o ňom napísal: „Nature and nature's laws lay hid in night; God said "Let Newton be" and all was light." Preklad tu.
