
Dovolím si teda použiť aktuálne spomínaný Váhostav ako modelový príklad. Predstavte si, že každá firma, ktorá sa chce zúčastniť verejnej súťaže, musí mať založený vlastný transparentý účet. Áno, úplne jednoducho. Transparentný účet, na ktorý si budeme môcť všetci kedykoľvek kliknúť, vidieť všetky príjmy a výdaje. A keď takáto firma vyhrá zákazku, napríklad na výstavbu úseku diaľnice, štát jej celú sumu pošle na tento účet. Samozrejmosťou transparentného účtu je, že sú viditeľné aj všetky výdaje. Úplnou samozrejmosťou by sa tak stalo aj to, že by boli viditeľné presné sumy a ich príjemcovia pri každej jednej platbe. A aby bolo toto riešenie prehľadnejšie a tým aj ľahšie kontrolovateľné pre verejnosť, na každý projekt by musel byť založený zvláštny účet. Jeden projekt – jeden transparentný účet. Nech sa to navzájom nemieša. Náklady by to nejako obvzlášť nezvyšovalo, pretože poplatky za vedenie transparentného účtu a jednotlivé transakcie nie sú vysoké. Alebo by transparentné účty mohla pre každú verejnú zákazku zriaďovať štátna pokladnica zdarma, bez poplatkov.V realite by sme potom na transparentnom účte projektu výstavby diaľničného úseku Dubná skala – Turany videli názov firmy, dodávateľa alebo iného subjektu, ktorému Váhostav zaplatil. Rovnako aj presnú sumu a dátum. Bolo by jasné, či sa peniaze posielajú tým, čo diaľnicu reálne stavajú, alebo niekde inde. Bolo by jasné, či zo štátnych peňazí určených na výstavbu úseku Dubná skala – Turany vypláca Váhostav skutočne len dodávateľov, ktorý ho budujú, alebo posiela peniaze schránkovej firme. Ďalšou výhodou transparentného účtu by bolo, že by bolo jasné, akú čiastku firma použila na pokrytie vlastných režijných nákladov, vrátane zisku. V tomto prípade by si Váhostav z transparentného účtu spomínaného úseku D1 previedol na svoj firemný účet potrebnú sumu. Takto by ostala zachovaná určitá diskrétnosť, nevyhnutná pre zachovanie zdravej trhovej súťaže. Nenabúravali by sa ani žiadne osobné údaje. Bolo by síce jasné, koľko z celkovej sumy potreboval Váhostav použiť na svoj chod, tieto transakcie by však už prebiehali na bežnom firemnom účte. Nikto by sa nestaral do toho, či a koľko eur pochádzajúcich z tohto projektu skončilo na výplatnej páske konkrétneho zamestnanca, od riaditeľa, cez sekretárku či vrátnika. Nikto by sa nestaral do toho, ako narába Váhostav v rámci firmy s ostatnými financiami, ktoré nepochádzajú z našich daní.
Verím, že toto riešenie by privítali aj samotné firmy, ktoré vyhrajú verejné súťaže. Poopravím sa. Aspoň tie, ktoré podnikajú čestne a férovo. Neprezradili by o nič viac ako to, že peniaze určené na konkrétny projekt skutočne vyplácajú dodávateľom, ktorý projekt realizujú. Plus režijné náklady a primeraný zisk pre vlastnú firmu.
Nezanedbateľným prínosom by bol transparentný účet aj v prípadoch, keď sa naozaj niekto, ako sa hovorí, utne a vysúťaží zákazku za menej, ako je schopný ju zrealizovať. Transparentný účet by v takýchto prípadoch opäť poslúžil ako jasný dôkaz toho, že sa aj napriek čestnému úmyslu niekto prerátal. Napríklad v prípade Váhostavu by bolo jasných hneď niekoľko faktov. V prvom rade, že sa všetky zdroje určené na výstavbu úseku Dubná Skala – Turany použili naozaj len na pokrytie tohto projektu a aj napriek tomu, že ešte nie je dokončený, zostatok na účte je už nula. Viditeľná by bola aj suma, ktorú použil Váhostav na chod svojej firmy. A jasný by bol aj zoznam ostatných firiem, ktoré z peňazí určených na predmetný úsek Váhostav vyplatil.
Spolupráca proti korupcii, ktorú som spomínal na začiatku, naozaj potrebuje spoluprácu. Preto ponúkame toto účinné riešenie celému politickému spektru, ktoré má politickú moc spraviť z neho jedno z riešení, ktoré reálne zabojuje proti korupcii. Ponúkame ho aj verejnosti, ktorá môže spolupracovať s nami pri vytváraní tlaku na politikov, ktorí sú pri moci a dotlačiť ich k tomu, aby naše riešenie zrealizovali.
Viac o projekte Spolupráca proti korupcii.