Posledné týždne sa roztrhlo vrece so správami z USA. Nie je to len tým, že sa zvolebnieva, ale hlavne pre protesty a násilie v uliciach, ktorého spúšťačom bola smrť Georga Floyda. Aj v slovenských médiách vyšli pomerne detailné články. Napríklad tu, tu a tu.
Neznalý čitateľ však môže ľahko prehliadnuť alebo si ani nespojiť dôležité detaily a súvislosti, ktoré sa zatiaľ v médiách príliš neobjavili a v škole sme sa ich neučili.
Geografická mapa USA
Pri mojej návšteve USA som si uvedomil jednu dôležitú vec. Je to niečo, čo si ako deti a žiaci v školách na hodinách zemepisu asi málo uvedomujeme a ani sa pravdepodobne neučíme. Spojené štáty americké sú obrovská krajina zložená z 50 veľmi rôznorodých štátov, ktoré obývajú veľmi rôznorodí ľudia s vlastnou identitou. USA je rozlohou 201-násobne väčšia krajina ako Slovensko a má 60-krát viac obyvateľov. Dokonca štát Texas je 14-krát väčší ako Slovensko.
Asi ťažko by sme našli niečo spoločné medzi obyvateľom sociálne vylúčenej oblasti na Slovensku („rómska osada“) a povedzme Bratislavčanom s „menším“ bytom v Bonaparte. Zovšeobecňovať preto názory, chovanie alebo vzhľad Američanov je veľmi náročné a môže byť až problematické. Je dosť možné, že by ste našli nejedného Američana z nejakého štátu alebo mesta kedysi významnej priemyselnej oblasti tzv. Rust Belt, ktorý by si politicky, ľudsky a dokonca aj kultúre rozumel lepšie s bežným Slovákom ako napr. s Američanom zo strednej vrstvy, s liberálnymi názormi a žijúcim v Kalifornii. Pre pochopenie tejto „industriálnej belošskej mentality“ a preferencie voliť Trumpa odporúčam tento film s výborným Christianom Bale-om.
Spojené štáty dneška sú navyše veľmi polarizované – predovšetkým politicky. Je to hlavne spôsobené tým, že USA majú už niekoľko storočí politický systém, ktorému dominujú iba 2 strany: Republikánska a Demokratická strana. Medzi nimi a aj v rámci nich neustále prebieha vnútrostranícky boj o moc a voličov. No a keď sa stane, že si Američania zvolia za prezidenta tak rozdeľujúceho politika (buď ho milujete alebo nenávidíte) ako je Donald Trump a do toho ešte príde „koronakríza“, tak drevo na oheň je pripravené. Stačí škrtnúť zápalku.
Etnická mapa USA
Američania ako politický národ sú v porovnaní s inými západnými kultúrami veľmi mladý národ a iba relatívne nedávno si prešli občianskou vojnou (1861 - 1865), ktorá poznačila krajinu, jej ďalší vývoj a jej obyvateľstvo. Mapa etnických menšín ukazuje, že vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že černošské a hispánske obyvateľstvo obýva juh, pobrežné oblasti USA a centrálne oblasti veľkých miest (inner cities). Sú to zároveň predovšetkým tieto mestá a oblasti, kde môžeme najviac vidieť aktuálne protesty a nepokoje.
Mapa etnických menšín žijúcich v USA: mapa má farebne vyznačené oblasti s výrazným alebo väčšinovým podielom jednej z etnických menšín (oranžová – černosi/Afroameričania, tmavozelená – Hispánci/Latinos, svetlozelená – 2 a viac menšín, tyrkysová – americkí Indiáni/pôvodní Američania, modrá – Ázijci/ázijskí Američania, biela – bez výraznej menšiny [belosi]. Zdroj.
Politická mapa USA
Černosi alebo afroameričania dlhodobo volia Demokratickú stranu. V roku 2016 získala Hillary Clinton 88 % všetkých hlasov černochov, Obama až 93 % (2012) a 95 % (2008). Kerry (protikandidát G. W. Busha v roku 2004) 88 % a Gore (protikandidát G. W. Busha v roku 2000) 90 %. A takto by sme mohli pokračovať. Trump, ktorý je voličmi Demokratickej strany, skôr liberálnymi (v USA kontexte zároveň rozumej skôr ľavicovými) médiami (napr. Washington Post, New York Times, CBS, ABC, NBC, CNN) a ich komentátormi a večernými zabávačmi často značkovaný od začiatku jeho politickej kariéry za rasistu, xenofóba, mizogýna, fašistu, nacistu a pod. to bude mať znova náročné medzi nebelošskými voličmi. Čiže priemerný americký černošský volič dneška s najväčšou pravdepodobnosťou bude voliť kohokoľvek, kto bude Trumpov protikandidát. Budú voliť Bidena nie preto, lebo ho milujú. A nebudú voliť Trumpa preto, lebo ho nenávidia. Budú voliť kohokoľvek, koho postavia 3. novembra 2020 Demokrati do prezidentských, guvernérskych, senátorských, starostovských a iných volieb.
Kto sú potom černosi, ktorí predsa len budú voliť Trumpa a aké majú nato dôvody? V USA sú aj černošskí konzervatívci, a teda voliči Republikánskej strany a Trumpa, ktorí to nemajú ľahké vo svojich komunitách a rodinách, ktoré tradične volia Demokratov. Nedávno o nich dokonca vznikol dokument, keďže nájsť černošského voliča, ktorý hrdo a otvorene volí a bude voliť Trumpa a Republikánov je pomerne bizarné.
Členstvo strán podľa etnicity (rasy): Republikáni majú oproti Demokratom veľmi malý podiel príslušníkov jednej z menšín.
Ako to dopadne?
Nikto nemôže tušiť, ako voľby v novembri dopadnú. Napriek Bidenovej jasnej prevahe v prieskumoch verejnej mienke, ja tipujem, že znova vyhrá Trump. Dokonca mu môžu aktuálne protesty a nepokoje ešte pomôcť. Pre každého Američana je dôležitá sloboda a občianske práva. Učia sa im už od škôlky. Podobne dôležitý je však pre mnohých aj pocit bezpečnosti. Ak sa bojíte o svoju bezpečnosť, životy svojej rodiny, živobytie a dom, tak niekto, kto sľubuje armádu v uliciach Vám môže pripadať ako lepšia alternatíva. Ešte že majú v USA limity na volebné obdobia a po 8 rokoch prezidentovania prezidenta jednej strany voliči od roku 1992 vždy zvolili prezidenta protistrany.
Zdroje:
https://svet.sme.sk/c/22417025/protesty-v-usa-george-floyd-minuta-po-minute.html
https://nm.sk/7902/amerika-v-plamenoch/
https://www.brookings.edu/research/americas-racial-diversity-in-six-maps/
https://www.mylifeelsewhere.com/country-size-comparison
https://ropercenter.cornell.edu/how-groups-voted-2004
https://ropercenter.cornell.edu/how-groups-voted-2000
https://geoawesomeness.com/top-23-maps-charts-explain-results-2016-us-presidential-elections/
