Do kina chodím tak jedenkrát za mesiac a toto je už druhýkrát v priebehu 3 mesiacov, čo som ho stretol. Štatistickú koreláciu vám neponúknem, ale je to buď z pekla šťastie, že na neho narážam, alebo pán Danko tak veľmi rád chodí do kina a on skôr naráža na mňa.
Otázka – na ktorý film pán Danko išiel?
a/ Bocian Riško
b/ Ako sa stať zlatokopom
c/ Atomic Blonde
d/ Autá 3
e/ Baby šéf
f/ Čiara
g/ Dunkirk
h/ Ja, Zloduch 3
i/ Láska stojí za všetko
j/ Spider-Man: Návrat domov
k/ Valerian a mesto tisícich planét
Lucia Nicholsonová už napísala blog, kde kvalitne zanalyzovala Dankovu hlavu a jeho posledné rozhodnutie z politicko-mocenského pohľadu.
Mňa fascinuje iná vec. Čo sa človeku ako je pán Danko „honí“ hlavou v sobotu večer v kine, keď už v tom momente vie, že v pondelok ide vytiahnuť eso z rukáva a vypovedať Ficovi koaličnú zmluvu? V tom momente to už určite vedel, že to ide spraviť, keďže predsedníctvo SNS sa stretlo už v piatok a vypovedanie koaličnej zmluvy si už vtedy medzi sebou označili ako krajné riešenie.
Išiel sa ešte pred pondelkovým politickým infernom odreagovať? Alebo to bolo práve to kino a ten film, ktorý ho presvedčil o jeho správnom a definitívnom rozhodnutí? Žeby zašiel do kina po inšpiráciu?
Ako človek, ktorý sa venujem politickým a vládnym rozhodnutiam viem, že podobné mocenské riešenia sa nerodia ľahko. Keď je na stole 10 rôznych a zároveň podobných riešení, tak o riešení môžu nakoniec rozhodnúť úplné maličkosti. Čo mu poradil jeho najdôvernejší poradca? Ako sa v noci vyspal? Mal ráno prichystanú jeho obľúbenú košeľu? Garbage-can theory alebo model odpadkového koša (Cohen, March a Olsen 1972) hovorí o tom, že problémy a riešenia sa postupne kopia v pomyselnom odpadkovom koši a že pri politickom rozhodovaní dochádza často k náhodnému výberu týchto riešení. Žeby aj film mohol prispieť k tomuto poslednému riešeniu? Bolo vopred premyslené alebo skôr náhodné?
Bohužiaľ, nevšimol som si, na ktorý film nakoniec pán Danko išiel, ale doteraz mi to vŕta v hlave. Skúsi nato niekto prísť?
