
Ministra Kaliňáka som stretol ešte počas práce v Transparency International Slovensko pri organizácii jednej protikorupčnej konferencie v roku 2012. Pôsobil na mňa veľmi profesionálne. Nemal problém vymeniť si súkromné číslo a zo všetkých predstaviteľov politických strán urobila jeho protikorupčná prezentácia snáď najlepší dojem.
Zároveň som mal možnosť počuť na neho prevažne slová chvály od jeho zamestnancov a ľudí, ktorí sa tiež s ním osobne stretli alebo s/pod ním pracovali. Je vraj skvelý manažér a medzi zamestnancami Ministerstva vnútra SR a jeho súčastí obľúbený. Nech už máte názor na reformu ESO hocijaký, bez neho by sa vraj nepodarilo uskutočniť ani to, čo sa podarilo. Z pohľadu mediálnych vystúpení a prezentácie strany SMER-SD je takmer nenahraditeľný. A mohli by sme pokračovať.
Na druhú stranu je to však zároveň minister, ktorý už viac než 8 rokov vedie jeden z najdôležitejších rezortov v krajine. Rezort pod ktorý dnes spadajú nielen policajti, ale aj desaťtisíce úradníkov miestnej štátnej správy (vrátane živnostenských odborov, pozemných komunikácií, odborov školstva, katastra, atď.) a netreba zabúdať ani na problematiku rómskych komunít. Nuž, nabral si toho na seba skutočne veľa.
Robert Kaliňák s ľahkosťou jemu vlastnou vysvetľuje podľa neho vraj „mediálnu“ kauzu Bašternák. Spôsob, akým jej čelí je skutočne návodom pre ďalších politikov, ako ustáť mediálny tlak. Dozvedáme sa informácie o jeho zaujímavom súkromnom živote, minulých obchodoch a firmách, transakciách, o jeho výnosnom finančnom portfóliu v banke. Na daniach štátu platí viac než zarobí ako minister. Stihol a stíha toho naozaj veľa. Keby sme boli v Amerike, tak by ho asi volali self-made man a jeho kariéru a vzostup prirovnávali ku americkému snu.
Nemám však pocit, žeby Kaliňák zanechal výraznú stopu na lepšom spravovaní Slovenska; na zvyšovaní právnej istoty, vynútiteľnosti práva, na pocite spravodlivosti v našej spoločnosti, znižovaní korupcie, na lepšie spolunažívanie Rómov a väčšinového obyvateľstva, a na tom, že policajti majú nielen čo najlepšie pomáhať a chrániť bezbranných, ale trúfnuť si aj na (naj)väčšie ryby. Minister vnútra síce nemá moc zvýšiť učiteľom a sestričkám platy, ani nedokáže skrátiť čakaciu dobu na výmenu bedrového kĺbu, avšak má obrovskú moc a možnosti nám všetkým zlepšiť život v mnohých oblastiach a posunúť Slovensko vpred. Vlastne mal nato už 8 rokov.
Škoda, že Kaliňákov nespochybniteľný talent pracovať s mocou a informáciami nie je do väčšej miery využívaný v prospech nás všetkých. Len si predstavte, ako by sa všetko na Slovensku dalo a kde by bolo, keby Kali bol iba „náš človek“. Keby premiér a ministri vedeli podobne šikovne zabezpečiť dostatok záchodového papiera, polohovateľných postelí v nemocniciach a zabraňovať tisícom zbytočných úmrtí, ako si vedia pre seba vybaviť výhodný nájom v Bonaparte, kúpiť ornú pôdu, či byt v centre Bratislavy. Od politikov by sme mali očakávať viac, oveľa viac. A ignorovať ich otrepané „to sa nedá“ alebo „nato nie sú peniaze“. Talent a šikovnosť pomôcť sebe i blízkym im určite nechýba. Tam sa už vždy nejaký spôsob nájde. Nezabúdajme teda pri odvolávaní Kaliňáka aj nato, čo za tých 8 rokov (ne)spravil, aj keď možnosti nato mal.