Keď väčšina z nás započuje slovo samospráva, tak nám v prvom rade napadnú obce a mestá, v ktorých žijeme (miestna samospráva). Možno niektorým ešte napadnú vyššie územné celky/samosprávne kraje/župy (regionálna samospráva). Aj spoločenstvo vlastníkov bytov je však určitý typ samosprávy.
No a v poslednom čase sa hovorí aj o iných typoch samospráv, o ktorých možno väčšina obyvateľov ani netušila, že ide o samosprávy – sudcovskú, prokurátorskú a vďaka Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave (FIIT STU) aj školskú/akademickú.
Sudcovská samospráva
13 sudcov obvinených zo závažných trestných činov, z toho 5, ktorí sú dodnes stíhaní väzobne. Neviem o žiadnej inej demokratickej krajine vo svete, kde sa niekedy niečo takéto stalo. Taliansko síce zažilo svoj maxi proces, ale ten sa týkal "iba" mafiánov. Vždy som si hovoril, že by bolo fajn, keby aj bežný občan ovládal mená aspoň niekoľkých našich sudcov. Kajetán Kičura, Monika Jankovská, Vladimír Sklenka a ďalší. Škoda, že sa o nich nehovorí v súvislosti s rozsudkami hodnými kráľa Šalamúna alebo inými ich verejnými aktivitami, ktoré by stáli za nasledovanie a rešpekt verejnosti. Vďaka nim si asi naše deti sotva povedia, že keď vyrastiem, tak chcem byť sudcom. Vďaka nim sa totiž táto pozícia dostala v očiach verejnosti na úroveň vnímania pozície politik. Stav nášho súdnictva a jeho vnímanie verejnosťou je dôkazom toho, že aj samospráva s toľkými slobodami, privilégiami, vzdelanými a inteligentnými ľuďmi nemusí automaticky fungovať a hlavne nie je schopná očistiť samú seba.
Prokurátorská samospráva
Šéf špeciálnej prokuratúry vkladajúci si hotovosť 204 tisíc eur do banky a so skóre 61 : 0, prvý a druhý námestník Generálnej prokuratúry SR v kontakte s Mariánom Kočnerom a jeho volavkou. O bývalom generálnom prokurátorovi ani nehovoriac. A keď sa ozve aspoň jeden biely rytier typu Harvey Dent, tak šíky prokurátorov sú ticho. Toto sú tí, ktorí majú chrániť záujmy štátu a nás – jeho občanov? Keď sa nepostavia ani za jedného z nich? Neviem, či „otvorenie“ voľby generálneho prokurátora niečo zmení alebo či jedna osoba v čele generálnej prokuratúry niečo zmení. Chcem dúfať, že áno. Či už to bude jeden z prokurátorov, ktorý doteraz musel tolerovať a pôsobil v rámci systému „naši ľudia“ a „skutok sa nestal“ alebo niekto úplne iný mimo tento systém. Bude to vyžadovať naozaj výkon komiksového superhrdinu - ideálne niekoľkých, aby porazili všetkých tých superzloduchov, ktorí nám tu v Gothame vyrástli.
Školská a akademická samospráva
Učebnicová prípadová štúdia akademickej samosprávy s nadpisom Ako to (ne)robiť je už spracovaná pánom Gorduličom v jeho Hre o dekanské tróny. Neviem nakoľko je všetko vo videu autentické a presne podané, ale ak je len štvrtina z toho pravda, tak už len to stojí za povšimnutie. Zamestnať zamestnancov, ktorý následne zvolia senátorov a tí mňa na ďalšie obdobie – tak toto nedokázala ani pani starostka Fekišoviec.
Pre mňa ako zamestnanca slovenského školstva, je dianie na FIIT STU, bohužiaľ, ničím novým. O viacerých praktikách som už písal v minulosti – vtedy však išlo o zozbierané príbehy z celého Slovenska. Aby sa ale všetko dialo iba na jednej fakulte a za tak krátky čas, tak to naozaj je aj na slovenské pomery unikát. Príbeh FIIT STU ukazuje, ako to na našich univerzitách môže rýchlo a relatívne ľahko dopadnúť. Zároveň vďaka príbehu FIIT STU viacerí aj nezainteresovaní môžeme vidieť a pochopiť, prečo naše univerzity nielenže nestačia tým svetovým alebo aspoň európskym univerzitám, ale aj pre našich najlepších žiakov stredných škôl sa viac a viac, resp. dlhodobo vzďaľujú a sú pre nich neatraktívne. Tento príbeh tiež ukazuje to, že ak už na Slovensku niečo krvopotne vytvoríme a je to úspešné a kvalitné, tak si to musíme chrániť zubami-nechtami a nebrať to ako samozrejmosť ale skôr ako malý zázrak.
A aby som nezabudol. V podnadpise je „školská“, lebo aj naše základné a hlavne stredné školy majú tiež určitý druh samosprávy. Predovšetkým voľby a pôsobenie viacerých riaditeľov škôl je výkladnou skriňou nefungovania samosprávy, demokracie a transparentnosti na Slovensku. O tom ako táto samospráva (ne)funguje, sa nedávno vyjadril bývalý učiteľ Viktor Križo.
Čo s tým?
Neexistujú rýchle a ľahké riešenia. Zároveň sa asi nikto z nás neuspokojí s tým, že to bude trvať ešte 5, 10, 20 rokov, kým sa niečo kvalitatívne zmení a naučíme sa spravovať sami. Som optimistom a hovorím, že aj kvapka zdvihne more. Každý, hoci len milimetrový posun dobrým smerom je zlepšením stavu predtým. Nato, aby sme začali byť schopní spravovať veci sami – náš panelák, našu obec, mesto, školu, univerzitu, súdnictvo a nakoniec celý štát, však musíme byť okrem kvalitatívnych kritérií aj odhodlaní – čiže mať odvahu, nebáť sa, veriť si. Ak nebudeme my, tak to za nás s radosťou spravia tí druhí a skončí to tak ako prípady vyššie spomenuté. A to nesmieme znova dopustiť. Lebo ako moja jedna bývalá pani učiteľka hovorí: „ambiciózni sú málo schopní - a schopní málo ambiciózni.“ (ďakujem SK)
