Dnes v novinách Refresher písali, ako jeden Slovák zarobil 9e na hodinu v čistom na zbere jabĺk na západe a jeden Róm sa hneď opýtal, že by rád išiel, tak my mu odpovedáme naše skúsenosti.
Peter Goroľ je to veľmi zložité tam ísť, treba mať známych, čo tam robia, na cestu aspoň 100e a i tak ti tam budú len nadávať, ja som tam vydržal max jeden týždeň, sú tam veľmi primitívni ľudia vrátane talianskych šéfov a to som tam bol 5 krát, skúšal som i náš bazoš jablká alebo aj talianske inzeráty, ale v tých talianskych hľadajú ľudí už v lete a aj to je hneď preč, keď sa niečo objaví a na bazoši asi začiatok septembra, teraz už je neskoro, čiže ako vždy sú to roboty len pre uzavretý okruh ľudí, kto by chcel budúci rok hľadať, tak Taliansko-Tirolsko (Bolzano) treba hľadať zber jabĺk po nemecky, na severe sa hovorí aj nemecky, ale ja osobne som tam nezarobil nič, raz ani na cestu späť nie, takže treba radšej tu doma pomaly zomierať hladom, lebo tu je to zlé a na západe ešte horšie.
Tu je naša chronológia 5 pokusov s jablkami v Taliansku.
- 0. pokus. Na začiatku som skúšal slovenské inzeráty na zber jabĺk v Taliansku a nikdy som nikde nešiel, len som zaplatil raz podvodníkovi.
- 1. pokus. Išiel som cez môjho známeho, ktorému som povedal o mojich pokusoch a toto bola asi najlepšia brigáda, lebo po technickej stránke bolo všetko dobré a brigáda trvala až tri mesiace so zárobkom 4000eur v čistom. Problém však bol, že mi vedúci skupiny, čo bol Slovák neustále bezdôvodne vulgárne nadával. Chcel som ostať, lebo robota bola tu príjemná, ale jednoducho hrdosť mi nedovolila, keď sa i začal vyhrážať násilím. Tak po týždni som išiel preč.
Toto som i nahlásil na taliansky inšpektorát práce, bez úspechu, iba mi môj známy, čo mi prácu dohodol, už prestal dvíhať. Talianský farmár bol nejaká náboženská skupina.
- 2. pokus. Ešte ten istý rok som si našiel talianského šéfa, ktorý inzeroval sám po nemecky a dostal som sa do skupiny Čechov a Maďarov, oberanie začalo skvele a ja som bol najrýchlejší, lenže potom mi začali vyčítať, lebo tam sa oberalo nie strojmi, ale do boxov zavesených na ramene, že prečo neplním ten box doplna a až potom ho nejdem vysypať, ale keďže som si nechcel zničiť chrbát, lebo celý deň mať na sebe zavesených i 15kg jabĺk a s tým chodiť nie je nič príjemné na moju chrbticu po úraze a ešte môj systém vysypávať po 7kg bol efektívnejší, tak som to odmietol a oni ma na tretí deň vyhodili.
Toto som tiež nahlásil sa inšpektorát práce bez úspechu, ale potom som nahlásil i jeho domácu tankovačku na naftu a to na životnom prostredí už prešlo a aspoň som sa pomstil takto. Bola to rodinná talianská farma.
- 3. pokus. Opäť som si našiel v talianskych inzerátoch tento krát prebierku jabĺk na jar a tiež na severe Talianska oblasť Tirolsko. Práca bola príjemná, akorát to zlyhalo na banalite, že keď som niečo potreboval od domácich, tak to bol problém, ako napríklad zálohu a oprať si veci. Povedali mi, že až v nedeľu, keď sa nepracovalo, lenže ja som im povedal, že to chcem oddychovať na miestnom kúpalisku a oni toto nechceli rešpektovať. Tak keďže mi nechceli dovoliť v nedeľu si oddýchnuť, tak som si spravil voľno v sobotu poobede, aj keď sme mali robiť. Ale aj tak som vedel, že sme s prácou za 5,5 dňa spravili nadnormu, lebo nás ani nekontrolovali po treťom dni a môj talianský kolega, ktorý najskôr začal s robotou pomaly, si neskôr so mnou robil preteky. A oni chceli vedieť, či budem pokračovať ďalej v pondelok, ja som im na to, že potrebujem najskôr zálohu aj kvôli tomu, že si chcem sám nakupovať a to bol zrazu problém, lebo dali mi len šek a stále, či budem pokračovať, ja že poviem, až keď dostanem peniaze. A oni, že si idú hľadať druhého a v nedeľu na obed ma vyhodili a povedali mi nech si šek preplatím u seba doma. Samozrejme s preplatením šeku v banke bol obrovský problém i v Taliansku, lebo mi dali starý šek, riešil som to celý deň, museli volať ešte i majiteľku do banky a ja som musel ísť ešte i na pracovný úrad v Taliansku kvôli tomu.
Toto som nenahlasoval už nikde. Bola to rodinná talianská farma.
- 4. pokus. Opäť cez talianský inzerát som si našiel kláštor a práca bola príjemná, akorát to zlyhalo na celkom malom detaile. Mali tam dvoch pracovníkov, ktorí si poranili nohy na strojoch a ja som mal zaskočiť namiesto nich. Bol som v poľskej skupine. Na druhý deň sa stroj pokazil a ja som si sadol do sadu a čakal, kým sa opraví. Vraj toto som podľa tých Poliakov nemal, lebo v pracovnom čase sa musí každý tváriť, že niečo robí, aj keď nerobí. A potom keď sa stroj presúval z jedného riadku do druhého asi po hodinovej práci, tak ja som vždy prešiel do ďalšieho riadku a čakal tam asi tri minúty, kým sa stroj presunie a vraj toto som nesmel, lebo musím i počas presúvania stroja jablká ručne nosiť do stroja. A ešte za mnou prišiel talianský šéf, ktorý sa ma opýtal, či to tak robím, ja som sa opýtal, že čo ak je stroj pokazený a on že stroj pokazený teraz nie je a že ten Poliak je môj šéf. Tak keďže som nechcel dopadnúť ako tí dvaja poranení predo mnou, a keďže som na prvej farme robil i jeden deň s Talianmi, ktorí si robili až dve 10-minutové prestávky denne, zatiaľ čo slovenský tím vôbec, tak som nikomu nič nepovedal a po robote na druhý deň ráno sa zbalil a odišiel. Túto farmu-kláštor som tiež nenahlasoval nikde, lebo podľa môjho známeho právnika, nebol dôvod.
- 5. pokus. Povedal som si, že keď to doteraz nešlo cez známych, ani cez online inzeráty, tak to skúsim osobne na náhodu, ale toto dopadlo najhoršie, lebo všetky farmy si dnes už zháňajú pracovníkov dva mesiace dopredu. Ja som prišiel do Talianska celkom bez peňazí a s prázdnou nádržou v aute. Pýtal som sa o robotu asi na 10 miestach a čudoval som sa, keď prvá otázka bola, z akého štátu som a potom osobne som videl, že boli i farmy s nemeckými pracovníkmi a tie pracovali pomalšie a so strojmi a mali i krásné ubytovanie. Avšak do týchto partií ma zo Slovenska nezobrali. Chceli ma len na jedno miesto, kde boli ľudia zo strednej Európy, ale keď som videl, kde sú ubytovaní a že oberajú do starých tirolboxov, tak som odišiel preč sám. Našťastie som dostal od farmárov 25 euro darom a kúpil som si naftu z Talianska aspoň do Rakúska smerom na Graz. Tam som nechal auto a išiel domov stopom. Doma som čosi zarobil náhodou za týždeň a potom som sa vrátil pre auto.
Takže takto dopadlo mojich 5 pracovných pokusov na zbere jabĺk v zahraničí na západe v rokoch 2016-2018.
A aj preto dnes sa venujem nášmu webu IQ-PARLAMENT a v ňom napríklad aj novým pracovným podmienkam, či sociálnemu systému. Vygooglite si náš IQ-PARLAMENT.
