Boh ako lev, začal spievať nádhernúpieseň. Za zvukov tejto hudby vyšlo slnko, ktorého lúčeosvetlili mladý svet. Keď sa pieseň zmenila začali rásťstromy, kvety. Lev sa majestátne prechádzal hore-dolu.Pri ďalšej obmene piesne vzišli zo zeme zvieratá. Spomedzinich lev vybral niektoré a daroval im rozum. Prikázalim aby sa nevracali k starým spôsobom, ale starali sa otie „obyčajné“.
Prečo som použil tento príbeh?
Svedkamitohto diela boli aj ľudia z „nášho sveta“. Cestovatelia.Skupina rôznych typov ľudí. Niektorí pieseňpočuli a zostali stáť v nemom úžase, naopak inípočuli len strašný rev leva a zo strachu pred nímmuseli ujsť. Títo ľudia nemohli zažívať ten pocitúžasu z hlasu leva. Boli prekomplikovaní, ich mysle asrdcia sa zatemnili „mágiou“. Mágiou, pod ktorouautor ukryl všetky moderné ciele človeka. Majetok,vedomosti, zábavu, ktoré otupujú ich vnútornýzrak a sluch. Naopak deti, pozerajúc na leva jednoducho aúprimne boli odmenené jeho priateľstvom.
Tento príbeh mi pripomínanašu post-modernú, „vyspelú“ civilizáciu.Stále menej je tých, ktorí sa započúvajúdo „Piesne“.Aj v našom príbehu sa nachádzajúhluchí. Namiesto spevu, počujú rev. Netrúfam sipoložiť otázku: „Prečo je to tak?“, dovolím sivšak podať návrh nepočujúcim:
Niekedy by možno nezaškodilo znížiťsa na úroveň malých detí a počúvať.Skloniť sa ako indiánsky stopár a počúvať.Zdvihnúť zrak a počúvať. Myslím si, žebudeme prekvapení.
