Predvolebná situácia je dnes pred voliča postavená falošne ako jednoduchá voľba medzi dobro a zlom.
Táto rétorika bola všeobecne prijatá a štruktúruje spôsob ako zdôvodňujeme, alebo vysvetľujeme svoje rozhodnutia. Amerika, alebo Rusko? Život, alebo smrť? Láska, alebo nenávisť? Hodnoty, alebo nihilizmus? Poriadok, alebo chaos?
V skratke: koniec sveta, alebo nie.
O tomto, samozrejme, tieto voľby nie sú. Isteže, vo voľbách ide, ako sa hovorí, o veľa. A možno najmä v týchto. No naše možnosti konať a zasahovať do vecí verejných sa predsa nekončia 30.9. A tí, ktorí teraz čosi také naznačujú, nám možno ako prví po voľbách pripomenú, že to tak nie je.
Napokon to, že ako občania vieme efektívne ovplyvniť politiku aj mimo volieb, sme už jasne preukázali. Asi najsilneší príklad z nedávnej minulosti je pád Ficovej vlády. Ale aj pád Radičovej vlády, alebo koniec Matovičej vlády, sa nezaobišli bez toho, aby politici zohľadňovali verejnú mienku a atmosféru v spoločnosti. A čo platí o pádoch vlády, platí aj o menších rozhodnutiach. Napríklad súdna mapa, reforma nemocníc atď.
Nechcem naznačovať, aby sme sa upokojili predstavou, že buď sa voľby vyvinú podľa našich očakávaní, alebo sa pokúsime zhodiť novú vládu čo najskôr. Ale upokojiť by sme sa mali.
Pretože panika môže viesť k prílišným zjednodušeniam a nesprávnym rozhodnutiam. Prvé problematické zjednodušenie sa týka toho, že nadchádzajúce voľby sú vykreslované ako jednoduchý výber medzi dvoma ostro ohraničenými možnosťami. Nie je to tak. Potenciálne výsledky sa nachádzajú na jemnejšom spektre.
Kto tomu neverí, nech si spomenie na to, ako dopadli voľby 2020, ktoré boli postavené ako rozhodnutie sa medzi Ficom/korupciou, alebo ne-Ficom/právnym štátom. Pamätám si, že aj mnohí anti-ficovskí voliči sa po voľbách potácali medzi nepríjemnými rozpakmi a silnou nevoľnosťou. Vládu prebrali Matovič s dominantným postavením, ďalej Kollár, Sulík a nakoniec strana Za ľudí. Kde sa zobrala táto možnosť? A kto to takto chcel?
Chladnú hlavu by sme mali zachovať aj v období po voľbách. Z jednoduchého dôvodu – aby sme mohli vidieť veci tak ako sú a nie tak, ako nám ich štruktúrovali strachom z pekla pred voľbami. Zachovať si pokoj bude akiste takmer nemožné, pretože pribehnú mnohí krikľúni a proroci apokalypsy a budú vykrikovať, ako sú veci zlé alebo rovno o konci sveta.
Ja sám som rozhodnutý, koho budem voliť a musím povedať, že hoci neskáčem od nadšenia, som celkom spokojný. A hoci sa niektorých možností obávam, nie som nimi vydesený.
Pretože aj keď tieto voľby môžu dopadnúť tak, ako si to neprajem, neverím, že nastane koniec sveta.
