Úvaha nad tvrdeniami pani Türeci o rodovej vyváženosti

Písmo: A- | A+

V tomto článku uvažujem o tvrdení zakladateľky BioNTechu pani Özlem Türeci o vzťahu rodovej vyváženosti tímu ľudí a o jeho potenciálu uspieť.

Pani Özlem Türeci akiste patrí veľká vďaka, pretože prispela k vývoju vysoko účinnej vakcíny Pfizer / BioNTech. Jej intelektuálne, ale aj organizačné schopnosti musia byť výnimočné, o tom niet pochýb.

A práve preto ma veľmi prekvapilo jej vysvetlenie úspechu firmy, ktorú spoluzaložila. Vraj kritickú rolu pri uskutočnení „zdanlivo nemožného“ – čiže vytvorenia vakcíny behom 11 mesiacov – zohral fakt, že tím BionNTechu bol rodovo vyvážený: vyše 50% pracovníkov bolo ženského rodu. Prítomnosť žien pri ďalšom „maratóne“ získavania kontroly nad ochorením COVID-19 je z tohto dôvodu podľa pani Türec dokonca žiadúca. 

V rámci slovenských médií sme sa o slovách spoluzakladateľky BioNTechu mohli dozvedieť napríklad aj v článku „Na vakcínu stačil necelý rok. Vďačíme za to vedkyniam, tvrdí zakladateľka BioNTechu.“ Názov tohto článku nesprávne informuje o tvrdeniach pani Türeci, pretože podľa nej za rýchly vývoj vakcíny vďačíme tomu, že je tím spoločnosti BioeNTech rodovo vyvážený a nie ženám. Okrem toho trochu prekvapuje aj nekritickosť, s akou boli tvrdenia spoluzakladateľky BioNTechu o rodovej vyváženosti prebrané.

Poučenie pani Türeci chápem tak, že ak by nebolo zastúpenie rodov medzi pracovníkmi BioNTechu vyvážené, tak by BioNTech nedosiahol taký úspech, aký dosiahol. A to je veľmi silné tvrdenie, pretože z neho vyplýva, že rodová vyváženosť tejto spoločnosti bola kauzálnym faktorom jej úspechu – výroby veľmi kvalitného produktu vo veľmi krátkom čase. Pani Türeci samozrejme nechcela komentovať iba konkrétnu a jedinečnú súvislosť medzi rodovou vyváženosťou pracovníkov BioNTechu a ich úspechom, ale chcela zrejme povedať, že existuje vzťah medzi rodovou vyváženosťou pracovníkov ľubovoľnej firmy a jej úspechom, alebo aspoň veľkosťou úspechu. Čiže ak si predstavíme konkurenčné firmy A a B, ktoré sa odlišujú v tom, že A je rodovo vyvážená a B nie, tak môžeme formulovať presvedčivú predikciu – aspoň podľa pani Türeci – o tom, že A bude úspešnejšia ako B.

Tvrdenie pani Türeci je empirické a preto by malo byť možné oprieť ho o skúsenosť – výsledky nejakého výskumu, ktorý by porovnával rôzne firmy tak šikovne, aby mohol rozdiel v ich úspechu presvedčivo vysvetliť poukázaním na rozdiely v rodovom zastúpení. Pochybujem že takýto výskum bol urobený a ak aj áno, tak hádam, že bude metodologicky pochybný.

Keďže výskum k dispozícii nemám, nezostáva mi nič iné, ako sa nad prijateľnosťou tvrdení pani Türeci zamyslieť. 

I

Čo to vlastne je rodovovo vyvážený tím?

Myšlienka rovnakého zastúpenia rodov medzi pracovníkmi a vplyvu takéhoto zastúpenia na úspech firiem je problematická v dobe, keď sa niektorí identifikujú s iným rodom ako je muž a žena. Okrem nich existujú aj ľudia, ktorých telesné sexuálne charakteristiky nie sú vyhranene ani ženské a ani mužské. A ďalší si zase nie sú svojim rodom istí napriek tomu, že ich sexuálne charakteristiky sú jednoznačne ženské, alebo jednoznačne mužské. Ak sa členovia nejakej spoločnosti zhodnú na tom, že existuje tretí rod, bude pre firmy, ktoré sa v tejto spoločnosti vyskytujú žiadúce, aby v nej boli členovia tohto rodu zastúpení v rovnakej miere ako ženy a muži? Budú mať takéto firmy potom konkurenčnú výhodu oproti firmám v zahraničí, v ktorom tretí rod neuznávajú? A čo tí nerozhodní, ktorí sa zatiaľ so žiadnym rodom nestotožnili? Majú byť medzi pracovníkmi zastúpení rovnako ako ostatné rody, napríklad pod hlavičkou „Neurčení“, alebo „Čakajúci“, alebo budú zatiaľ distribuovaní podľa ich vonkajších dominantných znakov? A aký by to malo vplyv na úspech firmy?

II

Je logicky možné, že najkvalitnejší tím nie je rodovo vyvážený? 

Pojmy rodovo vyvážený tím najkvalitnejší možný tím s ohľadom na cieľ X sú logicky nezávislé. Predstavte si, že dostanete a) úlohu vybrať zo skupiny všetkých uchádzačov takú podmnožinu, v ktorej budú tí najschopnejší a že k tomu dostanete všetky potrebné informácie o uchádzačoch, ktoré sú relevantné pre vykonávanie cieľov tímu, do ktorého sa hlásia; alebo že dostanete b) úlohu vybrať rodovo vyváženú skupinu. Pri vykonávaní oboch úloh by ste postupovali úplne inak. Pri úlohe a) by ste asi nahliadli do informácií o jednotlivých uchádzačoch, ohodnotili ich vzhľadom na ich budúce úlohy a usporiadali od najkvalitnejších po najmenej kvalitných. Po vykonaní úlohy a) by bolo o každom uchádzačovi možné povedať, či do konečného výberu patrí, alebo nie. Pri vykonávaní úlohy b) by sa aplikovalo kritérium rodu s cieľom dosiahnuť rodovo vyvážený tím. Pre jednoduchosť predpokladajme, že i) úloha prebieha v spoločnosti, kde akceptujú dva rody a že ii) celkový počet uchádzačov je štyri: Mariana, Júlia, Maroš a Jozef; no a nakoniec predpokladajme, že iii) konečný výber majú tvoriť dvaja prijatí uchádzači. Budete vedieť po dokončení úlohy b) jednoznačne o každom uchádzačovi povedať, či patrí do konečného výberu? Zrejme nie, pretože na základe zadaného kritéria dokážete identifikovať štyri skupiny: 1. Mariana a Maroš; 2. Mariana a Jozef; 3. Júlia a Maroš; 4. Júlia a Jozef. Ak by sme vybrali z týchto štyroch dvojíc jednu najkvalitnejšiu – čiže konečne by sme aplikovali aj kritériá určujúce kvalitu uchádzačov, dostali by sme sa k tej najlepšej možnej dvojici? Možno áno, možno nie. Pretože nijako nie je možné vylúčiť, že najlepšia dvojica je Mariana a Júlia, ktoré by však tvorili rodovo nevyvážený tím. Inak povedané, pri plnení úlohy a) by ste mali k dispozícii oveľa viac dvojíc kandidátov, pretože by ste vychádzali z rodovo nezaujatých kritérií. A pretože prvá metóda výberu vychádza len z tých informácií o uchádzačoch, ktoré sú relevantné pre ciele tímu, do ktorého sa hlásia, tak máte k dispozícii maximálnu možnú variabilitu konfigurácií konečných dvojíc kandidátov. 

Inak povedané, pojmy rodovo vyvážený tím a najkvalitnejší možný tím s ohľadom na cieľ X sú odlišné identifikačné procedúry, ktoré po aplikácii na tú istú množinu uchádzačov môžu dať iné hodnoty. Ukazuje sa to napokon už v tom, že iba v prípade jedného pojmu sa v jeho pomenovaní hovorí o cieli tímu. Kvalitu tímu posudzujeme podľa vlastností uchádzačov relevantných pre ich úlohy, ktoré si osvojujú pri dosahovaní cieľov tímu X. Z hľadiska kritéria rodovej vyváženosti sú ciele tímu úplne irelevantné. 

III

Je kauzálne možné, že najkvalitnejší tím nie je rodovo vyvážený?

Z II vyplýva, že nie je vnútorne protirečivé povedať, že najlepší tím nie je rodovo vyvážený a že je logicky možné, aby taký tím existoval. Je medzi kvalitou tímu a jeho rodovou vyváženosťou aspoň kauzálny vzťah? Pani Türeci totiž tvrdí, že rodová vyváženosť tímu je podmienkou jeho úspechu. Z jej tvrdenia a z toho, že pre úspech akéhokoľvek tímu je relevantná kvalita jeho členov vyplýva, že kvalitné, respektíve najkvalitnejšie tímy sú rodovo vyvážené. Rodová vyváženosť by bola kauzálnym príznakom najvyššej kvality akéhokoľvek tímu. Na vyvrátenie tohto tvrdenia máme každý dôkazov dosť. Dvojicu najšikovnejších žiačok v tretej triede mohli tvoriť dievčatá, dvojicu najsilnejších žiakov zase obsadili chlapci. No a dvojica najvtipnejších bola zhodou okolností vyvážená. Kritérium kvality je nekompromisné a každý z nás sa o tom už vo vlastnom živote veľa krát presvedčil. Takže kvalita tímu nie je príčinou jeho rodovej vyváženosti a rodová vyváženosť nie je kauzálnym príznakom najlepších tímov.

IV

Mohol byť rodovo vyvážený tím kreovaný prostredníctvom rodovo zaujatých kritérií? A mohol byť rodovo nevyvážený tím kreovaný prostredníctvom rodovo neutrálnych kritérií?

Ak natrafíme na tím, ktorý bude z 80% zastúpený ženami (vrátane manažérskych pozícií), môžeme s istotou tvrdiť, že bol kreovaný rodovo zaujatými kritériami? Z bodov II a III vyplýva, že nemôžeme. Napokon, mohlo sa jednoducho stať, že talent medzi uchádzačmi, ktorí sa do tohto tímu hlásili, bol rozložený rodovo nerovnomerne. Alebo sa mohlo stať, že hoci talent bol rozložený medzi rodmi rovnomerne, no o pozíciu v tíme sa uchádazali najmä ženy. Ak na druhej strane natrafíme na tím, ktorí je rodovo vyvážený, môžeme s istotou tvrdiť, že bol kreovaný rodovo neutrálnymi kritériami? Zrejme nie. Ak sme predtým pripustili, že najkvalitnejší z dostupných tímov nemusí byť rodovo vyvážený, tak by sme mali pripustiť aj to, že rodovo vyvážený tím môže byť napríklad výsledkom zásahu rodovej politiky, ktorá medzi relevantné kritériá dodatočne vniesla kritérium rodu, aby bola dosiahnutá rodová vyváženosť. Z takéhoto zásahu by samozrejme vyplývalo, že niektorí členovia rodovo vyváženého tímu boli lepšie ohodnotení iba preto, že patria do „správneho“ rodu – čím by sa implicitne priznala ich nižšia kompetencia v porovnaní s tými, ktorí boli iného rodu.

V

Prečo je v každom prípade nesprávne používať kritérium rodovej vyváženosti a záverečné poznámky

Čiže kritérium rodovej vyváženosti nie je rozumné použiť pri hľadaní kvalitného tímu a tiež nie je správne použiť ho pri úprave personálneho zloženia už vytvorených skupín, ktoré boli kreované na základe kritérií kvality. Nemohlo by sa kritérium rodovej vyváženosti aplikovať aspoň v takom prípade, keď aplikácia kritéria kvality neviedla k jednoznačnému víťazovi? Aj v tomto prípade je podľa mňa správna odpoveď zamietavá. Predstavme si, že kritériá kvality generovali troch najkvalitnejších a bodovo rovnako hodnotených uchádzačov, ale miesta sú len dve. Buď bude prijatá dvojica Anna a Henrieta, alebo dvojica Anna a Fero, či dvojica Henrieta a Fero. Tvrdím, že vylúčiť dvojicu žien, ktoré možno najväčšmi zo všetkých túžili navzájom spolupracovať, iba preto, lebo nesplnili kritérium rodovej vyváženosti, je nefér. Vždy bude nefér posudzovať ľudí na základe irelevantných kritérií, za ktoré ani len nenesú zodpovednosť. Ak sa po aplikácií prijatých kritérií kvality nepodarilo identifikovať tú najlepšiu dvojicu, tak sa musia vybrať sekundárne v druhom kole, alebo terciárne kritériá kvality v treťom kole testovania kandidátov, kým nebudú identifikovaní tí dvaja, ktorí sú najlepší. Bez ohľadu na rod.

Je teda vôbec aspoň nejaký vzťah medzi rodovou vyváženosťou a kvalitou tímu? To je komplikovaná otázka, ktorú si netrúfam zodpovedať všeobecne. Ale dovolím si povedať, že v prípade väčších vedeckých tímov by kvalita tímu a rodová vyváženosť mohli spolu korelovať za predpokladu, že rody majú vyvážené zastúpenie v širšej spoločnosti. Dôvod je, že talent relevantný pre vedecký výskum je rodovo neutrálny. Ak natrafíme na vedecký tím, ktorý je rodovo nevyvážený, tak z tohto pozorovania by sme nemali dospieť k nijakému podozreniu o zaujatosti kritérií výberu členov vedeckého tímu, či o zaujatosti spoločnosti, v ktorej tento tím vznikol, voči jednému, alebo druhému rodu. A už vôbec by sme na základe takéhoto údaju nemali odhadovať potenciál tohto vedeckého tímu uspieť. Naše podozrenie by mohlo (a snáď aj malo) vzniknúť vtedy, keď vidíme, že väčšina vedeckých tímov v nejakej spoločnosti je rodovo výrazne nevyvážená naprieč rôznymi vednými oblasťami.

Na záver si dovolím ešte pripojiť najprv jednu poznámku a potom jeden názor. Vyššie načrtnutú argumentáciu možno ľahko zovšeobecniť. Stačí, keď si uvedomíme, že namiesto rodovej vyváženosti sme mohli uvažovať napríklad o rasovej vyváženosti a namiesto vedeckého tímu sme mohli hovoriť o členoch nejakej politickej strany, či o tíme hercov. Ďalej, nazdávam sa, že v morálne ideálnej spoločnosti – v spoločnosti, ktorú si môžeme predstaviť ako náš morálny cieľ, nie je princíp splnenia kritéria rodovej vyváženosti (ani žiadne iné kritérium ako napríklad kritérium rasovej vyváženosti, či kritérium vyváženosti sexuálnej orientácie atď.) prijatým morálnym princípom. Pretože takýto princíp je nesprávny a nespravodlivý. A to platí všeobecne, keď ho používame, pretože máme hlúpe predsudky, alebo keď ho používame, pretože veríme, že proti týmto predsudkom bojujeme. Akékoľvek veľké sú inak morálne rozdiely medzi jednými, alebo druhými, zhodujú sa stále aspoň v tom, že existuje dôvod posudzovať ostatných podľa irelevantných vlastností. 

Skryť Zatvoriť reklamu