Dovolte, aby som sa so všetkou všetečnou všednosťou predstavil. Som Klementín. Plne si uvedomujem, že je to trošičku zvláštne meno, ale veď predsa buďme ľudia. To bude tým, že som bol anjel. Myslím to vážne. Nefajčím trávu, ani neberiem pervitín, či iné omamné látky a drogy. Proste som bol anjel a nikto s tým už teraz nič nenarobí. Videl som Vás z hora a pripadali ste mi takí malí, úbohí a sprostí. Ale keď už som raz a navždy jeden z vás, tak mi to zapálilo v makovici. Ani ópium. Len čisto čistá hlava. To bude tým, že ste, teda sme ľudia. Iba raz durmán. Som bol potom pekne v riti z toho. Normálne som sa zdrbal z oblaku hlava moja sprostá si zmyslela, že by som bol radšej človekom ako anjelom. A tak som teraz tu, lebo z nebíčka ma tí bastardi vyhodili ako posledné prasa, pretože som čefovi povedal, nech ide do boha a on sa asi viac-menej pravdepodobne nasral a tak ako som už povedal, som tu, medzi vami. A je mi z toho do plaču. A bolí ma hlava ešete stále z toho durmánu. Svinstvo je to. Som tu len krátko, odpustite moju neohrabanosť, nefrázovitosť či frázovitosť nezrozumiteľných slov, sám neviem ako sa čo aká ktorá kurva používa. Som len taký malý človiečik a v podstate hovno viem ale aj tak. Spadla mi na hlavu kvapka rosy. Malá,trblietavá, chladivá kvapka poslintaná továrenským smogom. Spadla zo stromu. Všade okolo sú stromy,vlastne stromoradia,park, potôčik žblnkoce, páriky sedia a načúvajú spevu zmodernizovaných vrabčiakov. Ja tu stojím, sám a sám, nemám hlavu v oblakoch, už nie som anjel. Studení ma kvapka rosy za krídlami, chcem kričať a nadávať a potom si to vyčítať až do nedeľného odpoludnia a potom repete. Prídem sem späť. Budem tu čakať na kvapku rosy.
Ulice sú prevoňané dažďom a ľudia kráčajú, prezerajú si ma, aj sa poniektorý sem-tam usmeje. Iní sa smejú z plných pľúc, dusia sa, kričia na mňa. Krásne mesto. Všetci sú priateľskí, nič o mne nevedia, možno chcú. Matky clonia deťom oči a nahlas kričia niečo ako „Boh je s Vami" a ja cítim aké mi je toto miesto poznania blízke. Skoro ako domov. Zabudol som si prepnúť na zvukovú kompresiu počujem len to čo musím. Ale tu už nemusím. Tu už môžem. „On je nahý!". Až mi v ušiach zaľahlo. Majú sa radi a ja som vlastne Eso - Peso. Kurva. Ohrozujem ich narýchlo listujem v slovníku šudských fráz a hneď mi je to všetko jasnejšie. Hneď sa cítim ako debil. Opetujem niečo ako v prirodzenosti je krása ale vrchnému poručíkovi z okresního riaditeľstva sa všetko veľmi ťažko vysvetľuje. Nechápem sám seba ani on mňa. Je to obojstranné. Taká nevinná náklonnosť. Alebo homosexuál. To je v rámci normy a estecickej ohľaduplnosti podľa najneestetickejších to najnepochopiteľnejšie, ale z vlastnej skúsenosti s Adamom sa práve ja k tomu prikláňam. Veď sme len ľudia.
Sako mi síce neladí s kravatou a bermudami, tie tajvanské cvičky sú asi trošku out, ale ľudia už nekričia, neukazujú, nekývajú, škoda. V tej prirodzenosti je niečo pravdivé. Všetko. Ničomu tu u vás nerozumiem. Predavačka usúdila, že som z dediny a nazvala ma sedlákom, hus akási, ja jej na to neboj, raz to príde. Pochopíš. Na líci mám otlačenú ženskú dlaň a malú jazvyčku po snubnom prsteni, ktorý skôr pre istú predavačku symbolizuje neveru. Záznam z kamery všetko ukáže. Na pravom lýtku mám popáleninu prvého stupňa zabudol som na pušný prach a farebné iskričky, deti sa aspoň vybláznili súdiac podľa smiechu a radosti v ich tvárach.Stačil mi jeden deň a chcem sa vrátiť domov, do vlasti, tam kde nie sú kurvy, svine ani anarchysti zamaskovaný za litrovými fľašami od becherovky alebo čuča. Tam kde je všetko ako má byť, tak ako to Padré káže každú nedeľu po presúloženej noci, kde sa nemusí hľadieť napravo a naľavo, čakať na semafóre, ktorý už od výroby nefunguje. Domov. To je to miesto. Ale stálo by to za chriech, zmeniť svet a dostať sa na titulku najnečítánejších novín, ktoré sa tlačia iba z dôvodu sentimentálnej radosti, keď si s nimi človek môže vytrieť riť.
Dovoľte anjelom zhúliť sa, kúpiť prostitútku na bezpredmetné sexuálne hry, vynadať predavačke za zelené mäso, dovoľte im všetko, čo si sami nemôžete voči spoločnosti dovoliť a nechcite na oplátku božie odpustenie ani krabičku Marsiek. Veď aj anjeli sú len ľudia.
