Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Nevrovná sa tomu skvelá noc v klube, rybačka v rannom tichu ani prechádzka po vlastnej pláži. Vždy keď ráno vedľa seba vidím Lauru, chcem sa rozplakať a poďakovať všetkým bohom, životu, osudu, alebo čomukoľvek čo je za to zodpovedné. Nežne ju hladím po vlasoch a stále nemôžem uveriť tomu, čo sa v mojom živote deje. Chcel som jej to už veľakrát povedať ale nenašiel som ani zlomok slov, ktoré by túto skutočnosť vyjadrili. Nedá sa to vyjadriť slovami. Básnici sa márne snažia, hudobníci sa márne snažia, filozofi sú úplne vedľa, vedci to už dávno vzdali. A ja – obyčajný čurák to chcem vyjadriť? Nešibe mi? Je to nemožné. Dá sa to iba cítiť...
